Situácia v Rusku mení program samitu EÚ

​Lídri EÚ mali v úmysle diskutovať o členstve Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska do Europskej únie, ako aj o urýchlení prístupového procesu pre krajiny západného Balkánu.

Víkendové udalosti v Rusku, týkajúce sa Wagnerovej skupiny sa zrazu stali témou diskusie číslo jeden na nadchádzajúcom dvojdňovom samite EÚ, na ktorom sa stretnú zástupcovia všetkých 27 členských štátov v Bruseli tento štvrtok a piatok (29-30.06.2023 pozn. red.).

Hoci predseda samitu Charles Michel vo svojom pozvaní na účasť spomína túto situáciu, generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vystúpi na otváracom obede samitu a určite podnieti diskusiu. Stoltenberg v nadväznosti na víkendové udalosti varoval EÚ a Západ, aby Rusko nepodceňovali. Generálny tajomník NATO má v úmysle riešiť, čo to bude znamenať pre európsku bezpečnostnú situáciu, keď Jevgenij Prigožin a časť jeho súkromnej armády zaujmú pozície v Bielorusku.

Litovský prezident Gitanas Nauseda považuje svoju krajinu za ohrozenú v dôsledku nedávneho vývoja a vyzval na ďalšie posilnenie východného krídla NATO. V stredu Nauseda, ktorý bude o dva týždne hostiť ďalší samit NATO, odcestoval do Kyjeva, aby sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskyjom.

Vstúpi Ukrajina do EÚ?

Na samite EÚ sa má diskutovať aj o vyhliadkach Ukrajiny na vstup do Európskej únie, keďže Zelenskyj naďalej presadzuje začatie formálneho členstva do konca roka. Nie je jasné, či je Brusel ochotný k tomuto kroku pristúpiť. Napriek tomu by Európska rada mala “vyslať jasný signál, že stojíme pri Ukrajine… že podporujeme Ukrajinu na ceste k slobode a mieru. A tiež na jej ceste k členstvu v EÚ,” povedala nemecká ministerka zahraničných vecí Anna Lührmannová.

Za prípravu samitu je zodpovedná Lührmannová a jej 26 kolegov. Stretnutie opäť podčiarkne záväzok EÚ poskytovať podporu „tak dlho, ako to bude potrebné“, uviedol predseda Európskej rady Charles Michel.

Európska komisia nedávno požiadala, aby sa rozpočtové prostriedky na dlhodobú pomoc Ukrajine a obranné projekty EÚ do roku 2027 zvýšili o 66 miliárd EUR, členské štáty však túto myšlienku zatiaľ odmietajú. Rakúska federálna ministerka pre EÚ Karoline Edtstadlerová napríklad povedala, že Európska komisia by mala najprv „použiť svoju predstavivosť“ na preskupenie svojho zhruba 1,1 bilióna eur rozpočtu namiesto toho, aby požadovala viac hotovosti.

Zrýchlený proces členstva pre štáty západného Balkánu?

Hlavy štátov a vlád sa budú zaoberať nielen žiadosťami o členstvo, ktoré minulý rok schválili pre Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko, ale budú musieť zápasiť aj s prístupovými procesmi šiestich štátov západného Balkánu, ktoré sa ťahajú už roky. Diplomati EÚ pred samitom tvrdia, že sa vynakladá úsilie na urýchlenie procesu.

Stále však nie je jasné, ako sa tieto snahy v skutočnosti prejavia. „Neradi odkladáme krajiny západného Balkánu,“ povedala štátna tajomníčka Chorvátska Andreja Metelko-Zgombicová: „Radi by sme videli silný odkaz našim šiestim západobalkánskym partnerom, pretože by mali byť schopní podniknúť konkrétne kroky. Mali by sme im tiež umožniť napredovať na ich európskej ceste.“

Napätie medzi Srbskom a Kosovom, ktoré Srbsko považuje za odštiepeneckú provinciu, je aj naďalej najväčšou prekážkou dosiahnutia tohto cieľa. Na samite sa má diskutovať o riešení konfliktu, ktorý má potenciál prerásť do ozbrojeného konfliktu. Predchádzajúce pokusy ministra zahraničných vecí EÚ Josepa Borrella o sprostredkovanie však zostali neúspešné.

Stratégia EÚ pre Čínu

Pokračujúci konflikt na Ukrajine naďalej odsúva na vedľajšiu koľaj množstvo iných zahraničnopolitických otázok. Medzi nimi aj potreba diskutovať o dlho očakávanom spoločnom postoji EÚ voči Číne. Francesca Ghiretti z Mercator Institute for China Studies v rozhovore pre DW povedala, že takáto stratégia sa ešte neuskutočnila.

“Existuje rámec, ktorý opisuje Čínu ako partnera, rivala a konkurenta. Tento rámec zostane zachovaný. Nedôjde k revízii,” povedala. “Existuje jedna stratégia? Nie. Neexistuje žiadna stratégia, ktorá by koherentne spájala všetkých 27 členských štátov. Existujú rôzne záujmy, rôzne priority.”

Vedenie v Pekingu, dodala Ghiretti, si to samozrejme, uvedomuje a koná podľa toho a rokuje s jednotlivými členskými štátmi EÚ. Povedala, že je dôležité rozpoznať riziká ekonomických vzťahov a riadiť ich bez toho, aby sme úplne prerušili vzťahy. Nemecký kancelár Olaf Scholz a Európska komisia nazývajú tento prístup skôr „odstraňovaním rizika“ než „oddeľovaním sa“ od mimoriadne dôležitých trhov Číny.