“Prišli sme, videli sme, zomrel”: Ako bol pred 12 rokmi zabitý Muammar Kaddáfí

• O plugine
• Najnovšie príspevky

Lenka Zlatev

Najnovšie články od Lenka Zlatev (zobraziť všetky)

• PRVÁ REAKCIA RUSKA A ČÍNYNA POVOLENIE USA ÚTOČIŤ RAKETAMI DLHÉHO DOLETU NA RUSKÉ ÚZEMIA - 18 novembra, 2024 14:55
• Kim Čong-un : Rastie nestabilita, v ktorej môže vypuknúť tretia svetová vojna - 18 novembra, 2024 09:16
• Sled udalostí po rozhodnutí amerického prezidenta Joea Bidena, ktorým dal Ukrajine povolenie použiť americké taktické balistické rakety hlboko na ruské územie: - 17 novembra, 2024 21:49

“Prišli sme, videli sme, zomrel,” povedala americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová, keď počas rozhovoru pre CBS News 20. októbra 2011 dostala informáciu, že povstalci zabili dlhoročného líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího.

Kaddáfího vražda pritiahla širokú pozornosť verejnosti a mnohých šokovala. Kedysi mocný vodca líbyjskej arabskej džamahíríje, ktorý vedie krajinu od roku 1969, ukončil svoju vládu a svoj život mimoriadne brutálnym spôsobom.

Povstalci našli Kaddáfího, na ktorého konvoj, lietadlo NATO uskutočnilo letecký útok, v odtokovej rúre, v ktorej sa snažil ukryť. Vzali svojho bývalého vodcu, už viditeľne vystrašeného a znechuteného, do nákladných áut, kde ho jeden z bojovníkov údajne sodomizoval bajonetom.

Potom ho skupina fanatických rebelov začala kopať a biť, keď boli prerušené zábery zhotovené zlým fotoaparátom lacného mobilného telefónu z tohto obdobia. Jeden z posledných záberov ukazuje Kaddáfího krvavú tvár, obklopenú skupinou mladých mužov, ktorí jasajú nad jeho poslednými chvíľami.

Fotografie jeho mŕtveho a zabitého tela umiestneného na starom matraci čoskoro “cestovali” po svete a potom boli jeho pozostatky “vystavené” v mrazničke v obchode v meste Mizrati na ďalšie štyri dni. Podrobnosti Kaddáfího atentátu neboli nikdy určené – povstalecké úrady tvrdia, že bol zabitý pri výmene streľby (čo sa zdá byť mimoriadne nepresvedčivé) – ale existujú aj obvinenia, že bol zabitý strelou do brucha.

Okrem Kaddáfího bol v ten istý deň zabitý aj jeho syn Mutassim, ako aj líbyjský minister obrany Abu-Bakr Yuns Jaber.

Kaddáfího vražda – zločin bez trestu

Zavraždenie Kaddáfího bolo vyvrcholením krvavej občianskej vojny, ktorá vypukla v Líbyi v polovici februára 2011 počas Arabskej jari. Konflikt medzi líbyjskými úradmi a povstalcami bol rýchlo internacionalizovaný po tom, čo NATO zneužilo rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z marca 1973 – ktorá nariadila vytvorenie bezletovej zóny nad Líbyou a prímerie medzi bojujúcimi stranami – a otvorene sa postavilo na stranu povstalcov proti Kaddáfího vláde.

Letectvo NATO sa aktívne zúčastnilo väčšiny veľkých bitiek vo vojne, vrátane bitky o hlavné mesto Tripolis, ktoré obsadili povstalci koncom augusta 2011. To fakticky ukončilo existenciu Kaddáfího líbyjskej arabskej džamahíríje a “bratskému vodcovi” s rodinou sa podarilo opustiť mesto a utiecť smerom na Syrtu – mesto v centrálnej časti krajiny, z ktorého pochádza Kaddáfího rodina a ktoré bolo považované za pevnosť jeho lojalistov.

Bitka pri Syrte začala v polovici septembra a trvala asi mesiac. Keď bolo jasné, že Kaddáfího sily budú porazené, líbyjský vodca, rodinní príslušníci a najbližší spolupracovníci sa pokúsili opustiť obliehané mesto. Konvoj vozidiel, v ktorom sa nachádzal, však zasiahlo letectvo NATO, konkrétne americké drony a francúzske “fatamorgány”, ktoré zničili celkovo 11 vozidiel.

Predstavitelia NATO popreli, že by vedeli, že Kaddáfí bol v konvoji, a trvali na tom, že “počas 215 dní leteckej kampane sa nikdy nezameriavali na jednotlivcov”. Ako však uviedli Financial Times v článku z 20. októbra 2011, niekoľko západných predstaviteľov naznačilo, že stále mali informácie o lokalite, kde sa Kaddáfi nachádza.

Vzhľadom na brutálny spôsob, akým bol Kaddáfí a členovia jeho sprievodu zabití, a vzhľadom na to, že líbyjskí povstalci boli v tom čase v otvorenej aliancii so zahraničnými aktérmi (členskými štátmi NATO), mnohí právni experti poukázali na to, že ide o vojnový zločin a ostré porušenie tretej Ženevskej konvencie.

“Úmyselné zabitie alebo hromadná poprava vojnového zajatca, ktorý sa už nezúčastňuje ozbrojeného konfliktu, predstavuje vážne porušenie Tretej ženevskej konvencie o vojnových zajatcoch z roku 1949, ktorej zmluvnými stranami sú Francúzsko aj Spojené štáty. Nezáleží na tom, ako veľmi sa vám nepáči vojnový zajatec. Z toho vyplýva povinnosť všetkých strán tejto dohody vyšetriť, zatknúť a potrestať páchateľov takýchto zločinov,” napísal bezprostredne po Kaddáfího vražde odborný právny portál “Jurist.org”.

Mnohé medzinárodné organizácie vrátane OSN a Vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ako aj vlády USA a Británie vyzvali na vyšetrenie Kaddáfího vraždy, čo prechodné líbyjské úrady akceptovali. Samozrejme, ani nie o 12 rokov neskôr nebol nikto v Líbyi ani na Západe braný na zodpovednosť za brutálnu vraždu dlhoročného líbyjského vodcu.

Líbya o 12 rokov neskôr

Od Kaddáfího zavraždenia a pádu jeho režimu uplynulo 12 rokov, ale splnilo sa len málo sľubov, ktoré potom vodcovia povstalcov a západní vodcovia dali líbyjskému ľudu.

Líbya sa nestala baštou prosperity, demokracie a ľudských práv, ale dejiskom nových, krvavých stretov medzi rôznymi politickými frakciami, miestnymi polovojenskými organizáciami a islamistami vrátane Islamského štátu.

Už takmer desaťročie je krajina de facto rozdelená na dve znepriatelené časti: západnú so sídlom v Tripolise kontrolovanú vládou uznanou OSN a východnú, ktorú z Benghází riadi generál Khalifa Haftar. Demokraciu nezažili ani Líbyjčania – posledné parlamentné voľby sa konali v roku 2014, keď bola účasť iba 18 percent. Prezidentské voľby, pôvodne naplánované na rok 2018, sa doteraz nekonali, čiastočne preto, že Kaddáfího syn Sajf al-Islám je jedným z kandidátov.

V posledných rokoch sa Líbya stala jedným zo svetových centier pašovania nelegálnych migrantov smerujúcich z Afriky a Blízkeho východu do Európy, ako aj obchodovania s ľuďmi. Úloha Líbye ako “brány do Stredozemného mora” a “mosta do Európy” nie je ničím novým – európske krajiny rokovali s líbyjskými orgánmi počas Kaddáfího vlády o obmedzení toku nelegálnych migrantov na starý kontinent a samotný Kaddáfí v roku 2010 varoval, že Európa by sa mohla “zmeniť na čiernu”, ak nezačne presadzovať prísnejšiu politiku voči nelegálnym migrantom.

Líbyjský líder sa takto vyjadril počas návštevy talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, s ktorým pred rokmi pestoval blízke vzťahy. Už o niekoľko mesiacov neskôr bude Berlusconi jedným z hlavných zástancov vojenskej intervencie a zvrhnutia Kaddáfího a Taliansko dodnes zápasí s prílevom obrovského počtu nelegálnych migrantov.

O dvanásť rokov neskôr je na Západe čoraz viac tých, ktorí priznávajú, že zvrhnutie Kaddáfího bolo chybou. Jedným z nich je súčasný taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani, bývalý blízky spolupracovník Berlusconiho, ktorý nahradil kontroverzného bývalého premiéra na čele strany Forza Italia.

“To bola veľmi vážna chyba. Že bol Kaddáfí zabitý. Možno nebol zástancom demokracie, ale s jeho koncom prišla politická nestabilita do Líbye a Afriky,” povedal Tajani v auguste 2023.

Smutná situácia v Líbyi bola snáď najviditeľnejšia, keď záplavy začiatkom septembra v dôsledku silných dažďov spôsobených búrkou Daniel zrútili priehrady na východe krajiny, čo viedlo k záplavám, ktoré úplne zničili mesto Derna a vyžiadali si tisíce životov.

Mnohé svetové médiá pripisovali zlý stav týchto priehrad ich nedostatočnej údržbe v dôsledku vojny, ktorá sa bohužiaľ stala každodennou rutinou mnohých Líbyjčanov v posledných desaťročiach, a mnohí z nich s nostalgiou spomínajú na čas pred brutálnym atentátom na svojho “bratského vodcu”.