Prečo sa Trump zameriava na Panamu, Grónsko, Kanadu

Novozvolený prezident Trump strávil časť dovolenkovej sezóny sľubovaním prevzatia Panamského prieplavu, vyzval USA, aby kúpili Grónsko od Dánska, a naznačil, že Kanada by sa mohla stať 51. štátom.

To všetko naznačuje, že Trump sa sústredí na nejaké rozšírenie USA, hoci je ťažké povedať, aké vážne to všetko je. Niektorí republikáni si myslia, že Trump len trolluje, zatiaľ čo iní vidia strategickú hru súvisiacu s podporou národnej bezpečnosti USA.

Problém s Panamským prieplavom

Panama kontroluje prieplav, ktorý spája Atlantický a Tichý oceán, už takmer 25 rokov. Trump sa pri predstave, že USA by mohli prevziať prieplav, sťažoval na „prehnané ceny“ a povedal, že USA sú „okrádané“. Čína v Paname výrazne investovala, vrátane mnohých stavebných dohôd, a spravuje dva z piatich hlavných panamských prístavov. Trump vo svojich sťažnostiach naznačil, že krajiny ako Čína získavajú neprimeraný vplyv na správu prieplavu.

„S naším námorníctvom a obchodom sa zaobchádzalo veľmi nespravodlivo a nerozvážne. Poplatky, ktoré si Panama účtuje, sú smiešne, najmä s vedomím mimoriadnej štedrosti, ktorú Paname poskytli USA. Toto úplné „okrádanie“ našej krajiny sa okamžite zastaví,“ napísal v sobotu večer.

USA roky zohrávali v krajine hlavnú úlohu, prevádzkovali prieplav a udržiavali 5 míľ pôdy na oboch stranách pod kontrolou americkej zóny kanála.

Trump sa sťažoval na zmluvy Torrijos-Carter z roku 1977, a povedal, že ju (Carter-poz.red.) „hlúpo rozdal za jeden dolár“. Naznačil, že krajiny ako Čína získavajú neprimeraný vplyv na správu prieplavu, čo je v rozpore s ustanoveniami zmluvy o neutralite.

Torrijos-Carter sú dve zmluvy podpísané Spojenými štátmi a Panamou vo Washingtone, D.C., 7. septembra 1977. Zmluvy zaručovali, že Panama získa kontrolu nad Panamským prieplavom po roku 1999, čím sa ukončila kontrola nad prieplavom, ktorú USA vykonávali od roku 1903. Zmluvy sú pomenované po dvoch signatároch, americkom prezidentovi Jimmym Carterovi a veliteľovi Panamskej národnej gardy generálovi Omarovi Torrijosovi.

Panamský prezident José Raúl Mulino odmietol Trumpove tvrdenia a poznamenal, že o sadzbách za prechod cez prieplav sa nerozhoduje „z rozmaru“.

„Tieto zmluvy tiež ustanovili trvalú neutralitu prieplavu, zaručujúc jeho otvorenú a bezpečnú prevádzku pre všetky národy, zmluvou, ktorá získala súhlas viac ako 40 štátov. Akémukoľvek opačnému stanovisku chýba platnosť alebo podpora na povrchu zeme,“ povedal. „Náš kanál má poslanie slúžiť ľudstvu [a] jeho obchodu. Je to jedna z veľkých hodnôt, ktoré Panamčania ponúkajú svetu a poskytujú záruku medzinárodnému spoločenstvu, že sa nezúčastní ani nebude aktívnou stranou žiadneho konfliktu.“

Prieplav je v Paname bodom národnej hrdosti, ako aj hlavnou hnacou silou jej ekonomiky.

Pod panamskou kontrolou úrady uskutočnili významné investície do rozšírenia kanála, vrátane pridania ďalších súprav plavebných komôr, ktoré umožnili obojsmernú dopravu v kanáli, aby sa skrátili čakacie doby na iných koncoch.

Reči o kúpe Grónska možno vnímať aj ako hru na národnú bezpečnosť

Trump ešte v roku 2019 povedal, že kúpa Grónska, ktoré je samosprávne, ale je súčasťou Dánska, je „strategicky“ zaujímavá, čo vyvolalo nahnevanú reakciu dánskej premiérky Mette Frederiksenovej v tom čase.

V príspevku na Truth Social, v ktorom minulý týždeň oznámil svoj výber na veľvyslanca v Dánsku, Trump vyhlásil, že americké vlastníctvo ostrovného územia „je absolútnou nevyhnutnosťou“.

Premiér Múte Egede odmietol, že Grónsko „nikdy nebude na predaj“ a Dánsko oznámilo nový balík na zvýšenie bezpečnosti arktického ostrova. „Grónsko je naše. Nie sme na predaj a nikdy nebudeme na predaj,“ uviedol premiér Múte Egede vo vyhlásení podľa správ BBC a The Guardian.

„Nesmieme prehrať náš dlhý boj za slobodu,“ dodal Egede.

Vyhlásenie prišlo po tom, čo Trump v nedeľu vydal vyhlásenie, v ktorom oznámil Kena Howeryho ako svojho kandidáta na veľvyslanca v Dánsku a prišiel s myšlienkou vlastniť Grónsko.

Grónsko je súčasťou Dánskeho kráľovstva, ale je jeho vlastnou autonómnou krajinou.

Trump: Mnohí Kanaďania chcú, aby sa Kanada stala 51. štátom USA

Trumpove opakované útoky na kanadského premiéra Justina Trudeaua ako guvernéra USA vyzerajú na jednej úrovni ako trollovanie. Republikáni si však myslia, že novozvolený prezident sa snaží získať výhodu aj v obchodných rokovaniach.

Trump prisľúbil, že uvalí 25-percentné clo na výrobky dovážané z Kanady, ako aj z Mexika, a obvinil obe krajiny z nečinnosti alebo cezhraničného obchodovania s drogami a kriminality.

V príspevku na Štedrý deň Trump nazval Trudeaua „guvernérom“ a povedal, že dane v Kanade sú „príliš vysoké“ a tvrdil, že ak by sa Kanada stala 51. štátom, dane by sa znížili. Navrhol tiež, aby hokejový velikán Wayne Gretzky kandidoval na kanadského premiéra, pričom povedal, že táto funkcia bude „čoskoro známa ako guvernér Kanady“.

Veľa ľudí v Kanade nepovažovalo Trumpove online poznámky za zábavné.

„Je dosť desivé, že nevidí problémy s takýmito hrozbami najbližšiemu spojencovi Ameriky,“ povedal Matthew Lebo, profesor politológie na University of Western Ontario a hosťujúci profesor na McGill University.

Po Trumpových hrozbách clami Trudeau minulý mesiac odletel do Mar-a-Lago v Palm Beach na Floride, aby sa stretol s Trumpom na jeho domácej pôde, poznamenal Lebo, zatiaľ čo premiér Ontária Doug Ford pohrozil, že preruší dodávky energie do Spojených štátov, ak Trump skutočne uvalí prísne clá na kanadský vývoz.

„Pôjdeme v plnom rozsahu v závislosti od toho, ako ďaleko to zájde. Pôjdeme až do takej miery, že im prerušíme energiu, pôjdeme dole do Michiganu, pôjdeme dole do štátu New York a ďalej do Wisconsinu,“ povedal Ford počas tlačovej konferencie po virtuálnom stretnutí s Trudeauom.

Nový prieskum spoločnosti Leger, ktorý zverejnila kanadská tlač, zistil, že 13 percent Kanaďanov je otvorených myšlienke pripojiť sa k USA – ale toto číslo je „približne v rovnakom rozmedzí ako percento Ukrajincov, ktorí chcú byť súčasťou Ruska,“ poznamenal Lebo.

Moc, kontrola a extrémizmus

Demokratický stratég Antjuan Seawright pokrčil plecami nad Trumpovým zameraním na tieto tri regióny ako „do istej miery taktikou rozptýlenia“ po minulotýždňovom chaose na Capitol Hill kvôli financovaniu vlády pred termínom minulý piatok. „Je to moc, kontrola a extrémizmus,“ povedal Seawright. „Je to Donald Trump, ktorý sa snaží mať nekontrolovanú moc, kontrolovať naratív a konverzáciu.“

Trumpov tím naznačil, že sú to globálni lídri, ktorí hľadajú Trumpa vzhľadom na jeho rastúcu svetovú moc.

„Svetoví lídri sa hrnú k stolu, pretože prezident Trump už plní svoj sľub, že urobí Ameriku opäť silnou. Keď sa oficiálne ujme úradu, cudzie národy si dvakrát rozmyslia, kým okradnú našu krajinu, Amerika bude opäť rešpektovaná a celý svet bude bezpečnejší,“ uviedla vo vyhlásení hovorkyňa Trumpa a Vancea Anna Kellyová.

Trumpov tím tiež poznamenal, že Kanada sa už zaviazala zabezpečiť hranicu, aby zabránila vstupu drog do USA, a uviedol, že Trump má v úmysle obmedziť čínsku ekonomickú agresiu zabezpečením Panamského prieplavu a ruskú agresiu kontrolou Grónska.

„Čo tu vlastne hovorí? Nahlas hovorí o opätovnom zavedení Monroeovej doktríny, o tom, že USA budú kontrolovať západnú pologuľu,“ povedal republikánsky stratég Ford O’Connell o Trumpových rozhovoroch o Grónsku, Kanade a Panamskom prieplave spoločne.

Možno Vás bude zaujímať