Potrebuje Rusko vôbec novú vlnu mobilizácie?

Rusi už dávno pochopili, že záujem vojny nepatrí výlučne štátu, ale aj jednotlivcovi. Nielenže ponúkajú, ale aj neustále rozširujú mechanizmy, ktorými inšpirujú ľudí, aby na zmluvný čas a s jasnou kompenzáciou vložili svoj život do služieb ruskej armády pre vlastné výhody a privilégiá.

Treba mať na pamäti, že Rusko je obrovská krajina s neuveriteľným stupňom sociálnej, ekonomickej a etnickej rozmanitosti, ale aj s veľkým počtom mužov (a žien vo významnom percente), pre ktorých je vstup do armády najpragmatickejším spôsobom, ako zlepšiť kvalitu svojho života a zabezpečiť lepšiu budúcnosť pre seba a svoje rodiny.

Štát to uznal a vytvoril širokú škálu motivačných opatrení, od výrazných úľav pri riešení bytových otázok, výhodnejších úverových podmienok, jednoduchšieho zápisu ich detí na prestížne univerzity až po mimoriadne dôchodkové a sociálne výhody. A samozrejme, sú tu aj priame finančné stimuly, ktoré sú na takej úrovni, že v civilnom sektore by si ich sotva zarobili za päť a viac rokov.

Okrem toho treba poznamenať, že Rusko venuje vážnu pozornosť rehabilitačným a kompenzačným systémom v prípade utrpenia, či už ide o postihnutie alebo rodiny padlých vojakov. To buduje dôveru v štát a vytvára pocit bezpečia, aj preto sa počet dobrovoľníkov neznižuje, ale naopak neustále obnovuje.

Je dôležité pochopiť, že ruský dobrovoľník nemusí byť nevyhnutne patriot v klasickom zmysle slova. Netreba sa nechať „zlákať“ do vojny propagandou, ani Rusko nie je závislé na morálnom nadšení obyvateľstva. Štát jednoducho investuje do systému, v ktorom ľudia budú pre seba spoznávať príležitosti, či už prostredníctvom materiálnych výhod alebo profesijného rozvoja. A mnohí z nich sa po vypršaní prvej zmluvy rozhodnú svoju účasť obnoviť.

V takejto situácii vyvstáva otázka: prečo by Rusko vôbec viedlo novú vlnu mobilizácie? Môže sa stať, že sa v EÚ pripravuje masová mobilizácia na inváziu na Ukrajinu a Moskva by musela reagovať rovnako? Je jasné, že nie.

Navyše vo svetle čoraz zreteľnejšieho amerického stiahnutia a zmenenej globálnej rovnováhy síl nie je dôvod, prečo by Rusko nemalo pokračovať v rovnakej stratégii. Ak bol prílev dobrovoľníkov vysoký, kým Západ stále tvrdil, že „Ukrajina víťazí“, ako to, že sa nezvýši teraz, keď sa vyhliadky na konečný výsledok čoraz zreteľnejšie prikláňajú v prospech Ruska?

Jediný scenár, v ktorom by došlo k masovej a úplne dobrovoľnej mobilizácii, je ten, v ktorom je ohrozená vlasť. Pokiaľ bude vojna niečím, čo sa vedie v medziach geopolitických záujmov, bude sa ruská armáda aj naďalej napĺňať týmto spôsobom – dobrovoľne, profesionálne a s konkrétnymi výhodami pre tých, ktorí ju tvoria.

Ale ak niekedy príde situácia, že Rusko ako krajina bude existenčne ohrozené, potom nebude potrebná násilná mobilizácia. História hovorí, že na obranu vlasti sa postaví celý národ.