NATO: Vojna je jediná cesta k mieru, alebo skrátka „Vojna je mier!“

Žiadne fakty materiálnej reality nemôžu prinútiť krajiny NATO zmeniť alebo aspoň korigovať úplne skreslenú a na účely vojenskej propagandy vykonštruovanú verziu dôvodov vypuknutia vojny, argumentov pre jej ďalší priebeh a samozrejme o konečnom ciele vojny.

Európsky subkontinent je vo vojne už takmer tri roky a koniec je stále v nedohľadne. Väčšina európskych krajín, bývalých impérií starého sveta, ktoré si podrobili planétu posledné štyri storočia, spolu s množstvom pozemských „klientov a pacientov“, ktorí sa nedávno vynorili z drvenia zmiznutých impérií a federácií, všetci ako nafúknuté kurčatá so žltými perami ukryté pod rozprestretými krídlami amerického orla, opakujú tú istú falošnú mantru o vojne a očakávajú, že realita sa obráti, aby sa priblížila k ich pretrvávajúcemu klamu.

Vojna je mier ???

Žiadne fakty materiálnej reality nemôžu prinútiť krajiny NATO zmeniť alebo aspoň korigovať úplne skreslenú a na účely vojenskej propagandy vykonštruovanú verziu dôvodov vypuknutia vojny, argumentov pre jej ďalší priebeh a samozrejme aj konečné ciele vojny.

V podmienkach totalitného zjednocovania jedinej pravdy, ktorá vládne „slobodnému svetu“, vojenskej cenzúry a zákazu vysielať čokoľvek ruského pôvodu (ale aj čínskeho, indického či iného pôvodu, ktorý nevznikol v tmavej komory NATO ministerstvá pravdy), oficiálna a jediná povolená verzia rusko-ukrajinskej vojny je rovnaká ako v prvý deň vojny.

Podĺa Západu prvotnou príčinou úplne nevyprovokovanej agresie Ruska a zabratia 20 percent územia Ukrajiny sú však postranné imperialistické ambície Putina – nový Hitler a/alebo Džingischán Východu, s ktorými chce tento iracionálny autokrat znovu vybudovať cárske ruské impérium, a potom pokračovať v pohltení celej Európy a neprestať, kým nezhltne Sicíliu, Gibraltár, Írsko, Island a Grónsko.

Preto na obranu európskej civilizácie a demokracie pred Putinovými autoritárskymi ázijskými hordami bude Ukrajine pomáhať zbraňami a peniazmi, akokoľvek to bude potrebné a ako dlho bude vojna trvať, až do ukrajinského víťazstva a strategickej porážky Ruska.

Porážka by mala byť takých rozmerov, že Rusko už nikdy nebude schopné vykonávať agresiu proti Európskej rajskej záhrade, ako všetci vieme, že to „robilo“ počas histórie, od Napoleonovho ťaženia po Krymskú vojnu, 1. svetovú vojnu, ako aj v druhej svetovej vojne.

Kým nebude Rusko porazené, všetky mosty k agresorovi budú spálené, diplomacia a akékoľvek rokovania budú zrušené a vyhlásené za nemorálne, pretože s radikálnym zlom sa nevyjednáva.

Pacifizmus bude ostrakizovaný, pretože priamo prospieva Putinovej agresii. Vojna je jediná cesta k mieru, alebo skrátka: Vojna je mier!

Až po posledného Ukrajinca…

A nakoniec sa vojna bude viesť na ukrajinskom a ruskom území, bude sa prelievať ukrajinská a ruská krv, pokiaľ budú muži na zabitie, až po posledného Ukrajinca, o ktorom sa podľa nejakej hlúpej matematiky verí, že prežije po smrti posledného Rusa. Asi tak.

Tejto malomyseľnej „pravde“ vôbec neprekáža logicky rozpor v jej jadre, totiž, ak je Rusko tak obludne mocné, že predstavuje reálnu hrozbu, že by mohlo vojensky poraziť a okupovať všetky európske krajiny (a USA akože na tom záleží), potom aká hlúpa musí byť premisa, že Ukrajina (s pomocou už spomínaných porazených mizerov) dokáže vojensky poraziť tohto obludného protivníka?!

Ide teda o klasický príklad orwellovského doublethink-u, teda totalitného presadzovania a zotrvávania dvoch úplne vzájomne sa vylučujúcich a protichodných pozícií. Skutočnosť, že táto pretrvávajúca oficiálna mantra nemá jediný pravdivý fakt alebo materiálny dôkaz, ktorý by ju podporil, a že deň čo deň už tretí rok po sebe bola realita na druhej strane vesmíru, zjavne nebola dostatočne presvedčivá aby to naša (správna, demokratická, západná) strana zmenila alebo napravila našu propagandistickú „pravdu“.

Ruská vojenská intervencia je reaktívna a vyprovokovaná

Ale pravdou je, že ruská vojenská intervencia je reaktívna a dokonca vyprovokovaná, to znamená, že je vojenskou odpoveďou na desaťročia neúspešného diplomatického úsilia ruských úradov presvedčiť Ameriku a jej žlté kuriatka z NATO, aby zastavili násilnú expanziu NATO smerom k Rusku nesmelo, ale vytrvalo, ako jesenný dážď, z čoraz hustejšieho internetového oblaku.

Z tohto temného mraku sa hojne valia výroky vysokých dôstojníkov NATO, prezidentov, premiérov a iných služobnikov NATO, ktorých prostoduchá hlúposť ich robí odzbrojujúco úprimnými vo svojich neopatrných vyhláseniach, z ktorých pravda – v rozpore s ich oficiálnou mantrou – agresívne a obscénne vykúka ako čertove rohy pod kráľovskou korunou.

Uvediem niekoľko presných citátov, len na ilustráciu tejto smutnej úprimnosti, ktorá sa objavuje ako dôsledok najnižšej intelektuálnej úrovne európskych politických elít za posledných 2800 rokov, odkedy sa Zeus premenil na pekného býčka a oklamal Európu.

7. septembra 2023 v prejave pred Spoločným výborom EÚ generálny tajomník NATO Stoltenberg uviedol: „Na jeseň 2021 prezident Putin poslal NATO návrh dohody, v ktorej mala aliancia písomne ​​sľúbiť, že nebude ďalšie rozširovanie NATO. A že to je predpoklad, aby Rusko na Ukrajine vojensky nezasahovalo. Samozrejme, že sme to nepodpísali. Do vojny vstúpil, aby zabránil rozširovaniu NATO bližšie k jeho hraniciam. A dostal úplný opak,“ uzavrel spokojne Stoltenberg (s narážkou na vstup Švédska a Fínska do aliancie NATO).

Toto je najvýstižnejšie vysvetlenie príčin rusko-ukrajinskej vojny a určite najzáslužnejšie vyvrátenie donekonečna opakovaného klamstva propagandy NATO o „nevyprovokovanej“ ruskej agresii.

Vyjadrenie Borisa Johnsona k postoju Západu k mierovým rokovaniam medzi Ukrajinou a Ruskom v Istanbule je doslova toto: „Nič nepodpíšeme a budeme pokračovať v boji,“ ako keby tento britský dvoran prelieval vlastnú krv na úrodnej ukrajinskej pôde.

Jeho je aj lapidárna definícia toho, kto vlastne na Ukrajine (a Rusku) bojuje: „My (Západ) vlastne vedieme zástupnú vojnu (vojnu cez sprostredkovateľa, pozn. red.) proti Rusom.“

Výrok Zelenského, ktorý násilne poslal na smrť státisíce ukrajinských mužov, vysvetlil logiku zástupnej vojny, ako aj to, čie záujmy sa vedie takto: „Americká armáda nemusí bojovať za záujmy NATO, to urobia Ukrajinci … myslím, že je to dobré riešenie.“

Túto krutú logiku potvrdil aj vtedajší predseda poľskej vlády Andrzej Duda: „Životy ukrajinských vojakov sú oveľa lacnejšie ako životy vojenského personálu zo Spojených štátov a Európy.“

A toto tvrdenie potvrdzuje aj Západ denne, pričom ani raz nehlási o neprijateľne vysokých stratách na ľudských životoch na ukrajinskom fronte, o viac ako tisícke mŕtvych vojakov každý jeden deň, z čoho pramení ľadová neúcta k ľudskému životu (ale ani nacistický postoj, že slovanské národy žijú, nestojí za nič).

K tomu možno pridať hrozný výrok amerického ministra zahraničia Anthonyho Blinkena: „Ukrajina musí zmobilizovať 18-ročných chlapcov.“ Výborne!

A zatiaľ čo sme v zóne najhlúpejšej čestnosti západných politickoch, americký senátor Lindsey Graham je v presvedčivom vedení: „Na Ukrajine sú zdroje v hodnote biliónov dolárov a všetky budú naše, americké, a americkí vojaci za to vôbec nebudú musieť umierať.“

A dovoľte mi skončiť tými najvtipnejšími a zároveň najsmrteľnejšími výrokmi majstrov Európy. Prvý lotyšský prezident Rinkėvičs: „Ukrajina musí vyhrať, Rusko musí byť porazené.“ Russia delenda est! (Rusko musí byť zničené!)“.

A nakoniec čerešnička na torte Kaia Kallas, bývalá premiérka Estónska a dnes prvá diplomatka Európskej únie, ktorá s pokojným diplomatickým šarmom a idiotským úsmevom hanblivého jedenásťročného dievčaťa verejne oznámila, že vojna na Ukrajine sa musí skončiť ruskou porážkou, po ktorej bude nasledovať rozpad bývalého Ruska na niekoľko menších štátov, „čo nie je zlé, však,“ hovorí milá Kaya.

Treba sa vyjadrovať k tomuto skvostu: šéf európskej diplomacie vychvaľuje Hitlerov plán pre Rusko ako očarujúce riešenie európskej krízy?!

Možno Vás bude zaujímať