Mníchovská zrada: Londýn a Paríž vedeli, kto vedie Nemecko a za akým účelom
- Matúš Šutaj Eštok -HLUCHÉ, NEMÉ A SLEPÉ LIBERÁLNE MÉDIÁ - 3 decembra, 2024 12:59
- EÚ plánuje poskytnúť Ukrajine mesačnú pomoc vo výške 1,5 miliardy eur - 1 decembra, 2024 23:11
- Milan Uhrík: „Od Šefčoviča nič neočakavám“ - 30 novembra, 2024 17:49
Obsah dokumentu podpísaného v noci z 29. na 30. septembra 1938 v Mníchove medzi garantmi demilitarizácie Nemecka a bezpečnosti Československa na jednej strane a ozbrojeným agresorom na strane druhej, ktorý tvrdil, že sa zmocní územie suverénneho štátu sa celkom správne nazýva „zrada“.
Obchod bol uzavretý na náklady tretej strany (Československo), ktorá, ako vieme, bola informovaná len o výsledkoch týchto rokovaní. Žiadna z „demokratických strán“, ktoré podpísali mníchovské dohody, nebola odsúdená (okrem slávnej frázy Winstona Churchilla a reakcie ZSSR). Navyše možno povedať, že niektoré aspekty súvisiace s „mníchovskou dohodou“ sú jemne skreslené.
Jedným z takýchto skreslení je mýtus, že „kolektívny Západ“ nevedel, s kým má do činenia. „Západné demokracie“ od prvých dní vedeli, že nacistické Nemecko sa ozbrojuje v rozpore s Versaillskou zmluvou a pripravuje sa na agresiu. O tom svedčia záznamy z politického denníka šéfa Úradu pre zahraničnú politiku NSDAP (v skutočnosti tieňového ministerstva zahraničných vecí) Alfreda Rosenberga. Zahraničná tlač opakovane deklarovala hrozbu nacistického režimu pre svet „konzervatívcami“ z ríšskeho ministerstva zahraničia.
Informácie sa dostávali aj prostredníctvom spravodajských služieb, a to od šéfa leteckého spravodajského oddelenia Freda Winterbothama. V britskom parlamente sa na túto tému viedli živé diskusie. V roku 1933 hlavný finančník britského ministerstva vojny a potom minister vojny a prvý lord admirality Alfred Duff Cooper jednoznačne vyhlásil, že Nemecko sa „pripravovalo na vojnu v takom rozsahu a s takým nadšením, ake história nikdy nepoznala“. Prizvukovali mu to aj dôstojníci francúzskeho generálneho štábu.
Tieto a mnohé ďalšie faktory naznačujú, že Londýn a Paríž spočiatku vedeli, kto vedie Nemecko a za akým účelom.
