Milan Uhrík: “Zvýšená intenzita konfliktu v pásme Gazy medzi Izraelom a Hamasom, bude mať migračný efekt. Slovensko a Európa na to musí byť pripravená.”
- PRVÁ REAKCIA RUSKA A ČÍNYNA POVOLENIE USA ÚTOČIŤ RAKETAMI DLHÉHO DOLETU NA RUSKÉ ÚZEMIA - 18 novembra, 2024 14:55
- Kim Čong-un : Rastie nestabilita, v ktorej môže vypuknúť tretia svetová vojna - 18 novembra, 2024 09:16
- Sled udalostí po rozhodnutí amerického prezidenta Joea Bidena, ktorým dal Ukrajine povolenie použiť americké taktické balistické rakety hlboko na ruské územie: - 17 novembra, 2024 21:49
V rozhovore pre TV OTV hovorí Milan Uhrík o militarizácii Európy, ktorá je v EP stále na programe dňa, o tom, ako sa zvyšujú výdavky na tzv. „Európsky obranný fond“. V rozhovore sme sa s europoslancom Milanom Uhríkom rozprávali aj o nezhodách medzi vysokými predstaviteľmi EÚ ohľadne názoru na vojnu v Izraeli a o pokračujúcom príleve migrantov z Ukrajiny ale aj ďalšej migračnej vlne z krajín Blízkeho východu.
Ing. Milan UHRÍK, PhD, predseda hnutia Repunlika, poslanec Európskeho parlamentu. Člen europarlamentného výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) a výboru pre zahraničné veci (AFET). Člen europarlamentných delegácií pre vzťahy EÚ s Ruskom, USA a Tureckom.
Parlamentné voľby na Slovensku ukázali, že slovenský národ nepodporoval kroky predchádzajúcej vlády (či už Ódora, alebo Hegera) a nedôveroval predvolebnej antikampani proti opozičným stranám. Čo boli podľa Vás tie kľúčové dôvody, že sa voliči rozhodli pre úplne iné politické subjekty, ako tomu bolo v roku 2020. Ovplyvnila výsledky volieb aj samotná vojenská podpora Ukrajiny zo strany slovenskej vlády?
Milan Uhrík: Určite to bol jeden z aspektov. Najmä v čase, keď občania začali cítiť ekonomické následky tohto zapájania sa do konfliktu, ktorý nikto nechce. Slovenský národ je mierumilovný a vojnu odmieta. Prirodzene sa pozerá s nedôverou na tých politikov, ktorí majú „krvavé oči“ a veľkohubé vyhlásenia bez toho, aby išli príkladom. Každý z nás chce žiť v pokoji a v mieri.
Počas volebnej kampane sa na Slovensku objavili informácie o možnej mobilizácii za účelom vyslania armády na Ukrajinu. Obyvatelia sa logicky obávali, že by k tomu mohlo dôjsť. Je možné, že aj toto mohlo ovplyvniť samotný výsledok volieb?
Milan Uhrík: Nikto nechce umierať za záujmy iných. Toto nie je naša vojna a bojujú proti sebe dva slovanské národy, čo je tragédia. Áno, s touto informáciou o mobilizácii, resp. vyslaní tzv. mierových jednotiek, sme pracovali na základe dokumentu, ktorý bol pertraktovaný priamo na úrovni inštitúcií EÚ, a v ktorom sa hovorilo o tzv. „predsunutej vojenskej prítomnosti“ armád európskych štátov na Ukrajine. Je len prirodzené, že takáto iniciatíva vyvolala obavy. A je dobré, že sa nám ju vďaka verejnému odporu podarilo zastaviť hneď v zárodku.
Do akej miery majú tieto informácie (o mobilizácii) reálny základ, ak berieme v úvahu, že sme členmi NATO a EÚ? Aj vy osobne ste ešte v roku 2022 o tom informovali, že na rokovanie európskeho parlamentu prišiel návrh uznesenia 2022/2145 na vytvorenie bojových skupín a kapacít rýchleho nasadenia EÚ. Ide o vytvorenie vlastnej únijnej armády do 10 tisíc vojakov, ktorých by Bruselu poskytli členovia NATO vrátane Slovenska.
Milan Uhrík: Každá informácia, s ktorou sme prichádzali, mala základ v návrhoch uznesenia a dokumentoch, ktoré popisovali možné iniciatívy v blízkej a strednodobej budúcnosti. Na tvorbu „bruselskej armády“ upozorňoval už Nigel Farage v čase, keď pani Leyenová bola len volená za predsedníčku Komisie. Mocenské chúťky byrokratov rastú. Militarizácia Európy je stále na programe dňa, stále sa zvyšujú výdavky na tzv. „Európsky obranný fond“, stále sa volá po „silnejšej odozve na ruskú agresiu“. Len čakajú na vhodnú zámienku, ktorou by mohli zamávať, aby to nevyvolalo u ľudí pobúrenie. My však budeme na to upozorňovať vždy, keď bude na to príležitosť.
Ako sa podľa Vás zmení medzinárodná politika Slovenska v súvislosti s tým, že bude iné zloženie vlády (zo strán, ktoré nie sú militantne nastrojené a nechcú zasielať zbrane na Ukrajinu)? Je možné, že si Slovensko zvolí alternatívnu cestu vývoja po vzore Maďarska, ktoré realizuje politiku v záujme svojich občanov? Alebo je možné, že nová koalícia bude pokračovať v politike predchádzajúcej vlády?
Milan Uhrík: Uvidíme, ako nová vláda dokáže realizovať svoje predvolebné sľuby. Očakávame, že okamžite po prevzatí moci príde k ochrane hraníc pred nelegálnou migráciou, k zastaveniu vojenských dodávok na Ukrajinu, k zrušeniu energetických sankcií ale napríklad aj k vypovedaniu zmluvy DCA s USA, ktorú sme spoločne kritizovali. Novej vláde držíme palce, nech čo najviac pomôže Slovensku. Budeme však robiť svoju opozičnú prácu a kontrolovať, či vláda dodržiava svoje sľuby, či pomáha ľuďom a či nezrádza slovenské záujmy. To je naša opozičná úloha, nech už je vláda akákoľvek. Každého politika pri moci treba kontrolovať.
Áno, budeme mať na Slovensku vládu, ktorá je diametrálne odlišná od tej predchádzajúcej, ale na druhej strane je Slovensko súčasťou EÚ a NATO, ktoré musí plniť určité záväzky, voči týmto štruktúram. Aké sú hlavné výzvy, ktorým Slovensko bude čeliť v oblasti zahraničnej politiky? Bude sa podľa Vás vyvíjať tlak na slovenskú vládu zo strany predstaviteľov NATO a EÚ (podobne ako je to v prípade Maďarska)?
Milan Uhrík: Nepredpokladám diametrálnu odlišnosť v oblasti zahraničnej politiky. Medzi hlavné témy bude patriť naďalej zelená agenda, tzv. dúhové témy, právo veta a snaha o odoberanie kompetencií členských štátov EÚ, participácia na vojnových dobrodružstvách EÚ/NATO alebo pandemická zmluva, ktorú WHO chystá. S týmito témami bude nová koalícia stretávať a som zvedavý ako sa s nimi vysporiada z hľadiska predvolebnej rétoriky.
Sledujeme čo sa deje v európskych metropolách, sú demonštrácie, protesty, nepokoje, útoky. Neobávate sa, že niečo podobné môže nastať aj na Slovensku? ( aj v súvislosti s tým, čo sa deje na Blízkom východe).
Milan Uhrík: Ak budú naše hranice rovnako slabé ako v posledných mesiacoch, potom áno, obavy o našu bezpečnosť sú na mieste. Hovorili sme od začiatku a hovoríme stále, že nelegálni migranti nemajú čo v Európe hľadať a keď to nezvláda Brusel, musíme to zvládať my na našich hraniciach. Nemôžeme dovoliť, aby Slovenky a Slováci boli vystavení takýmto rizikám a cítili sa ohrození vo vlastných mestách.
Taliansky minister obrany Guido Crosetto v čase eskalácie konfliktu na Blízkom východe varoval pred rizikom infiltrácie militantov, ktorí by mohli prísť do krajiny ako migranti. Konkrétne povedal, že teraz je riziko, že migrujú nielen chudobní, ale aj ľudia, ktorí prichádzajú s úmyslom ublížiť. Preto podľa neho treba ešte viac sprísniť kontroly, pretože si nemôžu dovoliť pustiť do vnútra ľudí, ktorí s nimi prídu bojovať, vyjadril sa tak pre agentúru ANSA. Avšak čo s tými, ktorých už máme vo vnútri EÚ?
Milan Uhrík: Tieto slová platili vtedy, platia aj dnes. Sprísniť kontroly a nedovoliť ilegálom prísť, pretože nikto nevie, čo s touto vlnou prichádza. Riešením sú rýchlejšie postupy pri vyhosťovaní a repatriácii do prvej bezpečnej krajiny od miesta, odkiaľ títo ľudia prichádzajú. Isteže, ak v danej krajine vôbec prebieha vojna. Zákony sú v tomto už nastavené, treba sa ich len držať. Ilegálny vstup na naše územie je trestný čin.
Neobávate sa ďalšej migračnej vlny do krajín EÚ (vrátane Slovenska) z krajín Blízkeho východu?
Milan Uhrík: Zvýšená intenzita konfliktu v pásme Gazy, konfliktu medzi Izraelom a Hamasom, bude mať takýto efekt. Slovensko a Európa na to musí byť pripravená a týchto ľudí odkláňať. Možností ako situáciu riešiť je množstvo. Stačí sa nimi inšpirovať a územie si chrániť.
V kuloároch sa vraví, že v samotnej EÚ sú nezhody čo sa týka názoru na vojnu v Izraeli. Napríklad líder skupiny socialistov a sociálnych demokratov v Európskom parlamente povedal, že Ursula von der Leyen v Izraeli preukázala “neprijateľnú zaujatosť” a že je ich povinnosťou “reprezentovať EÚ ako celok”. Trochu skrytá kritika prišla od samotného Charlesa Michela, ktorý údajne súkromne vyjadril nespokojnosť s rozhodnutím predsedníčky EK vycestovať do Izraela. Podľa denníka Bild predtým, ako k tejto ceste došlo, jej členské štáty EÚ mali dať jasný mandát na takúto vec. Je teda EÚ rozpoltená čo sa týka názoru na vojnu v Izraeli?
Milan Uhrík: V súčasnosti je niekoľko európskych frakcií, ktoré sa pozerajú na konfliktu rôzne. A medzi komisármi, podľa ich politickej náklonnosti, existujú takisto rozdiely. Aspoň navonok. Nie je vylúčené, že sú to len „politické hry“ pre oko diváka, aby navodili dojem plurality názorov. Faktom však je, že predsedníčka Európskej komisie bola v Izraeli a tlmočila tam stanovisko ku konfliktu za celú EÚ bez akéhokoľvek mandátu – čiže bez toho, aby bolo toto stanovisko predtým akýmkoľvek orgánom odsúhlasené. Treba si ujasniť, že EÚ – to sú členské štáty. A nie Leyenová.
Uvádza sa tiež (podľa neoficiálnych informácii), že vzťahy von der Leyenovej s Charlesom Michelom sú viac než napäté? Môžete nám tieto informácie potvrdiť? Pohybujete sa v týchto kruhoch, stretávate sa a komunikujete so svojimi kolegami, rozpráva sa o tom na chodbách európskeho parlamentu alebo už aj verejne?
Milan Uhrík: Áno, je verejné tajomstvo, že títo dvaja nedokážu byť spolu ani v jednej miestnosti. A oficiálnu komunikáciu riešia len cez sprostredkovateľov. Nazvime to pracovne „cez poštových holubov“. Táto ich vzájomná antipatia bola už niekoľkokrát aj verejne kritizované. Veď predsa nie je normálne, aby sa dvaja z troch najvyšších predstaviteľov EÚ nedokázali medzi sebou ani rozprávať. Tak to potom v celej únii aj vyzerá. Nediskutuje sa, nepočúva sa. Len sa diktuje.
Ďalším kritikom je európsky minister zahraničných vecí Josep Borrell. Minulý týždeň Borrell cestoval do Pekingu namiesto Tel Avivu, kde kritizoval rozhodnutie von der Leyenovej navštíviť Izrael. “Spoločná zahraničná politika je v kompetencii vlád, nie Komisie. Oficiálne stanovisko určuje Rada, ktorej predsedá pán Michel, a Rada ministrov zahraničných vecí, ktorej predsedám,” povedal Borrell. Európska pozícia je jasná: “Izrael má právo brániť sa, ale existuje hranica. Toto je medzinárodné právo a medzinárodné humanitárne právo.”Jednotlivci v EÚ už nejaký čas za jeho údajné propalestínske názory. Kto sú tí kritici? Vyzerá to, že tie názory na zahraničnú politiku (a paradoxne na politiku krajín, ktoré nie sú členmi EÚ) sa rôznia.
Milan Uhrík: Josep Borrell nebýva ten, ktorý by európsku politiku často kritizoval. Skôr sa stáva, že byrokrati vystúpia s plamennými prejavmi o tom ako treba ešte pritvrdiť, zatlačiť, byť rýchlejší a tvrdší. To uplatňovali a dodnes uplatňujú napr. v prípade Ruska, keďže sa už pripravuje dvanásty balík sankcií. Sankcií, ktoré nič nevyriešili a spôsobili nám len problémy z hľadiska cien, ktoré ľudia musia platiť. Určite by som bral vyhlásenia pre médiá s veľkou rezervou. Veľkú úprimnosť na úrovni Európskej komisie nehľadajme.
Plánuje zasadať EP o tomto bode? (pozn.red. vojne v Izraeli v kontexte zhoršenia vzťahov a možnosti rozšírenia konfliktu na celý región Blízkeho východu).
Milan Uhrík: Áno, na poslednej schôdzi v Štrasburgu bolo veľmi emočné hlasovanie o oficiálnej pozícii Európskeho parlamentu ku konfliktu medzi Hamasom a Izraelom. Prišlo k veľmi ostrej hádke medzi mainstreamovými politikmi (liberálmi, socialistami a kresťanskými demokratmi) a tvrdou ľavicou (de facto komunistami) o to, či má byť v uznesení deklarovaná výzva na „prímerie“ alebo „humanitárnu prestávku“. Tvrdo ľavicové frakcie žiadali výzvu na prímerie. Proizraelské manistreamové frakcie zasa výzvu na „humanitárnu prestávku“, počas ktorej by sa doručila pomoc civilistom. A po ktorej by sa zrejme mohlo opäť nerušene bojovať. Osobne som bol za výzvu na prímerie. Napokon však bola schválená „humanitárna prestávka“. Objektívne však treba povedať, že tento konflikt je veľmi starý a zložitý. Je to konflikt arabského a židovského sveta a neexistujú naň zázračné rýchle recepty. Jediným dlhodobým riešením bude skutočne zrejme vytvorenie samostatného palestínskeho štátu. Tento samostatný štát musí byť však zavŕšením mierového procesu (teda najskôr prímerie, mier a až potom samostatný štát), nie začiatkom mierového procesu (kedy by Palestínčania mohli následne žiadať ešte niečo viac).
Výsledky volieb v Poľsku mnohí v EÚ vítajú ako možný koniec hašterenia sa s Bruselom, ak súčasná opozícia vytvorí vládu, ale kúzlo bývalého predsedu Európskej rady Donalda Tuska nie je také, ako sa zdá. Väčšina zahraničných médií označila možné zvrhnutie konzervatívnej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) za neočakávaný výsledok demokratických zmien v poľskej politike v nádeji, že Občianska platforma (PO) Donalda Tuska ukončí konflikt krajiny s Bruselom a vráti Poľsko späť do hlavného prúdu Európy. Šarm bývalého predsedu Európskej rady sa však môže ukázať ako klamlivý. “Súčasný nástup opozície k moci neznamená, že pozícia Varšavy v niekoľkých kľúčových otázkach sa zmení tak dramaticky, ako Brusel očakáva,” povedal pre Euractiv Slavomir Domaradzki, politický analytik z Varšavskej univerzity. Aký je Váš názor na tieto výsledky v Poľsku?
Milan Uhrík: Výsledok parlamentných volieb v Poľsku je konečným rezultátom tlaku, ktorý bol vyvíjaný na poľskú vládu zo strany domácej opozície a externého prostredia. Tiekli peniaze do mediálnych výstupov, do mobilizácie zahraničných Poliakov. Môj pohľad je, že hoci sa vládna moc a opozícia opisovali ako opačné póly, nakoniec to nemusí byť tak. Z hľadiska vedenej kampane, anti-kampane a skutočných krokov, je to niečo podobné ako u nás. Konečný produkt závisí od plnenia programu a sľubov. A to je pre niektorých „služobníkov cudziny“ ozajstný rébus. Osobne som rád, že naši politickí partneri z Konfederacje obhájili svoje parlamentné zastúpenie a som presvedčený, že budú tvrdou ale konštruktívnou opozíciou.
Počas volebnej kampane PiS vyhlasovala poľskému ľudu, že ak sa Tusk dostane k moci, podľahne tlaku EÚ a pustí tisíce prisťahovalcov do Poľska. Tuskova strana to síce poprela ale obavy ostávajú aká sa migračná politika bude presadzovať. Veď Poľsko je náš bezprostredný sused.
Milan Uhrík: Predpokladám, že Donald Tusk si uvedomuje nálady obyvateľstva a ak by k tomu pristúpil, znamenalo by to výrazné otrasy v spoločnosti, možný pád jeho vlády a krach v najbližších voľbách. Každopádne však platí, že tzv. liberálne sily sú ústretovejšie voči ilegálnej migrácii. Bude zaujímavé sledovať ako dokáže rétoriku a náladu Poliakov skĺbiť. O to viac, že Poľsko je náš sused a jeho politika ovplyvní aj Slovensko. Víťazom volieb je však PiS a dostane prvú možnosť zložiť vládu. Až potom dostane túto možnosť pán Tusk.
V súčasnosti ste poslancom v EP. Na budúci rok však budú voľby. Plánujete kandidovať? Aké budú Vaše priority, akú politiku chcete presadzovať v rámci EP?
Milan Uhrík: Skúsenosť s politikou na európskej úrovni, ako aj skúsenosti celého tímu, ktorý túto agendu pokrýva, je neoceniteľná aj z hľadiska domácej politiky. Aj z hľadiska širokého rozvetvenia našich vzťahov so zahraničnými partnermi. Udržiavame úzke vzťahy so všetkými výraznými vlasteneckými hnutiami v Európe a v budúcnosti plánujeme byť súčasťou vlastenecko-konzervatívnej frakcie, ktorá sa vzoprie liberalizmu v Bruseli. Rozhodnutie, kto bude kandidovať do Európskeho parlamentu a kto priamo tam môže vykonať najviac kvalitnej práce učiníme keď sa bude blížiť termín volieb. Zatiaľ sú relatívne ďaleko a celá politická scéna žije v súčasnosti výsledkami slovenských parlamentných volieb. Našou prioritou je ďalej pracovať pre Slovensko na každej úrovni, v každej oblasti a chrániť záujmy ľudí.
