Milan Uhrík: S Donaldom Trumpom v úrade by sa mohli Spojené štáty začať starať „viac o seba“, a menej negatívne zasahovať do našich vnútorných vecí.
- Zásahové tímy a poľovníci za polroka eliminovali 37 medveďov - 1 júla, 2024 19:48
- Pokiaľ ide o GeoPolitiku, nič nie je nemožné. Turecko a Sýria sú na ceste k “uzmiereniu.” - 1 júla, 2024 19:07
- Vážne narušenie vzťahov medzi Chorvátskom a Čiernou Horou. Spôsobí blokovanie Čiernej Hory do EÚ? - 1 júla, 2024 18:18
Pán Uhrík, ako hodnotíte výsledky volieb do Európskeho parlamentu na Slovensku? Ste spokojný s výsledkami vašej strany a celkovým zložením slovenskej delegácie?
Milan Uhrík: Úspech, ktorý sme dosiahli v eurovoľbách, je významný míľnik. Republika potvrdzuje svoj štatút plne konsolidovanej europarlamentnej strany. Myslím, že úspech je výsledkom viacerých motívov: zodpovedná práca pre Slovensko počas 5 rokov nášho eurotímu; informovanie občanov o dianí v EP čo predtým nik nerobil; zjednotená kandidátka vlastencov s priamou komunikáciou a ťahom na bránu; a najširšia komunikácia s vlasteneckými stranami naprieč celou Európou. Len keď budeme úprimní, pracovať zodpovedne a spolupracovať s partnermi, vtedy môžeme naplniť náš vlastenecký a suverenistický program, ktorý je od začiatku ambiciózny a jasný.
Ako hodnotíte priebeh volebnej kampane?
Milan Uhrík: Kampaň bola pokojná, ale z našej strany intenzívna. Zo strany progresívnych médií a umelcov dochádzalo k obvyklým útokom na vlastencov a obvyklému pretláčaniu „svojich hviezd“. Takže kampaň bola z tohto pohľadu pomerne štandardná.
Ako hodnotíte výsledky národných hnutí v Európe? Podarilo sa národným silám dosiahnuť svoje ciele?
Milan Uhrík: Vo viacerých krajinách dosiahli konzervatívne a národné sily významný úspech. Mám z toho radosť. Tým pádom máme viac možných partnerov pre budúce spájanie síl a súboje proti byrokratom, ktorí sú odtrhnutí od reality.
Aký je osud koalície, ktorú plánujete vytvoriť s kolegami z Českej republiky, Poľska, Nemecka?
Milan Uhrík: Formovanie koalície či frakcie je v tomto momente ešte v štádiu intenzívnych rokovaní a zvažovania plusov a mínusov možných zaradení. Dnes je v hre niekoľko variantov. Zatiaľ je všetko v rovine interných rokovaní, takže nerád by som prezrádzal detaily. Aj v najbližších dňoch letím opäť do Bruselu na sériu stretnutí. Som optimista, verí, že sa nám podarí vytvoriť dobrú spoluprácu.
V minulom volebnom období v práci Európskeho parlamentu dominoval vplyv Ameriky a administratívy Joea Bidena. Myslíte si, že tento trend bude pokračovať aj v novom zložení Európskeho parlamentu?
Milan Uhrík: Dnes to vyzerá tak, že koalícia kresťanských demokratov, socialistov a progresívcov bude naďalej silná a mať tesnú väčšinu ako ju mala aj posledných 25 rokov. Tvrdá liberálna línia sa im však bude presadzovať oveľa zložitejšie, keďže v Europarlamente je „koaličná väčšina“ často fluidná a závisí od témy, ktorá sa schvaľuje. Mnoho však napovedia prezidentské voľby v USA. S Donaldom Trumpom v úrade by sa mohli Spojené štáty začať starať „viac o seba“, a tým pádom menej negatívne zasahovať do našich vnútorných vecí.
Ako sa Európa pozerá na aktivity USA ako svetového arbitra v kontexte rastúceho počtu globálnych ozbrojených konfliktov?
Milan Uhrík: Dá sa na to pozerať z rôznych uhlov pohľadov. Vidíme v Európe dosť vlád, ktoré sa vyznačujú militarizmom, útočnou rétorikou a nekritickým obdivom k spojencovi za morom. Nakoniec tieto strany získali pomerne významné postavenie v Európskom parlamente. Takže v tomto ohľade mám zmiešané pocity, ale sú tu náznaky aj nových pohľadov na euroatlantické spojenectvo.
K Slovensku, ktoré uznalo Palestínu ako samostatný štát už v roku 1988, sa tento rok pridali Írsko, Slovinsko, Španielsko a Nórsko. Možno to považovať za dôkaz slabnúceho vplyvu zahraničnej politiky USA na Európu?
Milan Uhrík: Vo väčšej náklonnosti európskych štátov k dvojštátnemu riešeniu alebo uznaniu Palestíny ako samostatného štátu možno vidieť viacero faktorov, ako aj posun v demografickom zložení obyvateľstva. Postupná migrácia, ako aj posledné desaťročie „pozývania“ ilegálov do Európy spôsobilo, že v západnej Európe sú tieto komunity čoraz silnejšie. Aj v politickom zmysle, keďže presadzujú do funkcií svojich. U nás boli motívy odlišné a súviseli zrejme ešte s vtedajším štátnym usporiadaním. Dnes však doba pokročila a treba diskutovať otvorene, vo svetle nových skutočností.
V predvečer volieb do Európskeho parlamentu sa veľa hovorilo o hrozbe ruského zasahovania. Stalo sa napr. Slovensko obeťou takéhoto zasahovania?
Milan Uhrík: Takéto strašenie som zachytil v prvom rade od progresívnych influencerov, ktorí nosili masku nezávislosti, ale každý dobre vedel čo sú zač. Isteže dostali dobre zaplatené za mobilizačné videá k voľbám, za pozitívne vykresľovanie Európskej únie, ako aj podprahovú či otvorenú podporu „šimečkovcov“, aby dostali čo najviac mandátov a mohli hájiť všetky cudzie, len slovenské záujmy nie. Väčšina spoločnosti je však proti tomuto progresívnemu strašeniu našťastie už evidentne imúnna. Na druhej strane, nanešťastie, stále veľa najmä mladých ľudí progresívcov podporuje. Toto musíme zmeniť.
Ako by ste komentovali zasahovanie iných štátov, napríklad USA alebo Číny?
Milan Uhrík: Že treba zodpovedne monitorovať a brániť sa každému zasahovaniu cudzích mocností do našich vnútorných záležitostí. Bez ohľadu na to, odkiaľ prichádza.
V súčasnosti sa čoraz častejšie objavuje názor, že USA často využívajú zástupcov na ovplyvňovanie mienkotvorných subjektov. Zaznamenali ste nejaký tlak zo strany ukrajinských bezpečnostných služieb na území Slovenska?
Milan Uhrík: Napríklad vo forme tvorby rôznych zoznamov, kde rôzne ukrajinské subjekty označujú cudzích politikov (vrátane slovenských) za nepriateľov, ak majú na konflikt vlastný, suverénny názor. Kým sú tieto subjekty motivované alebo finančne dotované je už zväčša ľahko dohľadateľné. Modus operandi je veľmi podobný mimovládnym organizáciám, združeniam či spolkom, ktoré predstierajú verejno-prospešný charakter, ale za zahraničné granty vydávajú vyhlásenia, analýzy či reporty priamo ovplyvňujúce verejnú mienku v prospech alebo neprospech konkrétnych politických strán.
Je Slovensko dostatočne chránené pred zásahmi proti disidentom, ktoré USA uskutočnili na Ukrajine s cieľom zbaviť sa opozičných síl?
Milan Uhrík: Vládnuť musí slovenský občan cez svojich volených zástupcov v demokratických a slobodných voľbách. Nemôže to byť žiadny iný štát, oligarcha, finančník, vplyvné médiá alebo korporácie. Preto ako Slovenská republika musíme mať vybudované efektívne mechanizmy na to, aby u nás nedochádzalo k žiadnym zásahom zo strany cudzích mocností. Preto presadzujeme aj prijatie zákona o transparentnosti politických mimovládnych organizácií, cez ktoré často prebieha tento zahraničný vplyv. Musí v tom už nastať poriadok.
Ako hodnotíte skutočnosť, že mnohí kľúčoví svetoví lídri vrátane najvyšších predstaviteľov USA sa napriek všetkým verejným pozvaniam a vyhláseniam Ukrajiny odmietli zúčastniť na švajčiarskom mierovom summite?
Milan Uhrík: Je to ďalší dôkaz toho, že k žiadnemu významnému pokroku summit v tomto zložení nedospeje a bude viac-menej len fórom, aké poznáme z európskych alebo atlantických inštitúcií. Reálny posun k mieru môže nastať len na neutrálnej pôde, ktorú rešpektujú všetky zúčastnené strany a kde sedia pri jednom stole takisto všetky zúčastnené strany konfliktu. Výziev na mier v štýle „Rusko musí byť bezpodmienečne porazené“ tu už bolo… Vidíme, že porážka Ruska nie je reálna, že sú odhodlaní chrániť príslušníkov ruskej národnosti v ukrajinských regiónoch aj za cenu veľkého vojenského nasadenia. Som za mierové rokovania, ale musia byť úprimné – so záujmom vypočuť si všetky strany konfliktu.
