Karol Farkašovský: Sme síce stále Malí, ale zase Svetoví … a nekonečne Hlúpi
- PRVÁ REAKCIA RUSKA A ČÍNYNA POVOLENIE USA ÚTOČIŤ RAKETAMI DLHÉHO DOLETU NA RUSKÉ ÚZEMIA - 18 novembra, 2024 14:55
- Kim Čong-un : Rastie nestabilita, v ktorej môže vypuknúť tretia svetová vojna - 18 novembra, 2024 09:16
- Sled udalostí po rozhodnutí amerického prezidenta Joea Bidena, ktorým dal Ukrajine povolenie použiť americké taktické balistické rakety hlboko na ruské územie: - 17 novembra, 2024 21:49
Zase sme svetoví – darovali sme Ukrajine 30 BVP /bojových vozidiel pechoty/. Otázkou je, ako dlho a koľko z nich vôbec prežilo na frontovej línii. Podstatnou otázkou tiež je či a ako sme tým pomohli nastoliť mier.
Alebo si len slovenský minister vojny opäť šteklil svoje ego. Jeho samaritánsky apetít bezodnej pomoci už začína bežným ľuďom prekážať. Verejnosť sa pýta – ešte dokedy bude svojvoľne narábať so štátnym majetkom, vyvážať ho na Ukrajinu, podporovať vojnu, vystavovať nás do nebezpečenstva a oslabovať obranyschopnosť Slovenska.
Argument, že dostaneme náhradu od NATO stojí na hlinených nohách. Čo sme dostali za protivzdušný systém S-300? NATO nám ZAPOŽIČALO systém Patriot.
Všetko, čo sme „darovali“ muselo byť funkčné a boja schopné. Od systému S-300, cez lietadlá, zbraňové systémy až po bojové vozidlá. Darovať ich v nefunkčnom stave by totiž nemalo zmysel. A keďže boli plne funkčné, určite mali svoju primeranú hodnotu.
Za darované BVP máme dostať od Nemecka 15 starších tankov. Sláva! Prvý z nich vraj príde už teraz v decembri. Neviem, či nás vytrhne z biedy kus tankového železa, ktoré má v bojovej situácii a v závislosti od zbraňových systémov protivníka – životnosť sotva pár hodín.
Šermovať s argumentom, že na budúci rok budeme mať 15 nemeckých tankov je prinajlepšom naivné, lebo nijako podstatne nezvýšia obranyschopnosť Slovenska.
Takže verejnosť má už bačovania ministra plné zuby.
Ľudia sa z tankov ani zo sebaobetovania nenajedia. My sa blížime k tomu, že nebude na Slovači tepla ani chleba, ale bude aspoň dosť vojenského železa.
Budeme síce hladní a uzimení, ale my sa zo solidarity obetujeme a budeme zo solidarity aj dobrovoľne trpieť. Veď my sme síce malí, ale úplne posadnutí imidžom „svetovosti“.
Že za to platíme vlastnou hlúposťou to nikomu nevadí. Ale že sme svetu na smiech, to už ľuďom prekáža. A mne to pripomína žart ako ide blcha so slonom po moste. A blcha vraví – počuj slon, ale dupoceme, čo?
