GeoPolitika: ČÍNSKY SEN -Pekingská vízia národného znovuzrodenia a globálneho vedenia
- Matúš Šutaj Eštok -HLUCHÉ, NEMÉ A SLEPÉ LIBERÁLNE MÉDIÁ - 3 decembra, 2024 12:59
- EÚ plánuje poskytnúť Ukrajine mesačnú pomoc vo výške 1,5 miliardy eur - 1 decembra, 2024 23:11
- Milan Uhrík: „Od Šefčoviča nič neočakavám“ - 30 novembra, 2024 17:49
„Čínsky sen“ je koncept, ktorý prvýkrát oficiálne predstavil Xi Jinping , prezident Čínskej ľudovej republiky, počas svojho prejavu v Múzeu čínskej histórie v novembri 2012, krátko po tom, ako sa stal generálnym tajomníkom Komunistickej strany. Číny. Nový prezident vyzdvihol tému omladzovania Číny a tento koncept nazval „najväčším snom čínskeho národa v modernej histórii“.
Pojem čínsky sen zahŕňa víziu národného obrodenia a prosperity Číny a jeho cieľom je motivovať viac ako jednu miliardu Číňanov k dosiahnutiu veľkého pokroku spoločnou prácou. Čína sa chce stať najmocnejšou krajinou sveta a superveľmocou v každom aspekte – politickom, ekonomickom, vojenskom, kultúrnom. Čínsky sen nie je len propagandistický slogan, je to v skutočnosti komplexný koncept, ktorý zahŕňa politický, ekonomický a sociálny pokrok čínskeho štátu a čínskeho ľudu ako celku.
Historický kontext
Koncept je inšpirovaný bohatou históriou jedinečnej čínskej civilizácie. Čína zažila v histórii mnoho vzostupov a pádov, od zlatého veku dynastií Tang a Ming až po „storočie poníženia“ (koniec 19. a začiatok 20. storočia), ktoré bolo svedkom ópiových vojen, boxerského povstania a západného kolonializmu.
Čínska civilizácia počas svojich päťtisíc rokov trvalo prispela svetu v mnohých oblastiach. V oblasti techniky Číňania dali svetu papier, tlačiarenský lis, pušný prach a kompas. Filozofie, ktoré sa vyvinuli v Číne, sa rozšírili do celého sveta: taoizmus, konfucianizmus a budhizmus. Čínska kaligrafia, architektúra a keramika (porcelán) ohromili svet, rovnako ako tradičná čínska medicína. Čína bola jednou z prvých civilizácií, ktorá poznala astronómiu a kalendáre.
Koncept čínskeho sna je náznakom snahy Číňanov vrátiť sa na svoje bývalé mocenské pozície na globálnej scéne. Táto snaha obnoviť národnú hrdosť hrá kľúčovú úlohu pri formovaní súčasnej čínskej politiky.
Kľúčové zložky konceptu
Od konca roku 2012 sa čínsky sen často používa, keď sa hovorí o celkovej politickej ideológii a stratégii Si Ťin-pchinga. Je prvým čínskym lídrom od čias Mao Ce-tunga, ktorý predstavil podrobné predstavy o vízii čínskeho štátu a jeho globálnej úlohe.
Čínsky prezident občas vysvetlil, čo je to čínsky sen. Mladí ľudia by sa podľa neho mali „odvážiť snívať, usilovne pracovať na napĺňaní svojich snov a prispievať k revitalizácii národa“. Ďalej uviedol: „Výber cesty je otázkou života a smrti pre budúcnosť komunistickej strany.“ Mali by sme neochvejne podporovať socializmus s čínskymi charakteristikami… nadradenosť nášho systému sa naplno prejaví v svetlejšej budúcnosti.
Si Ťin-pching tak zdôraznil dôležitosť strany ako hlavného nositeľa plánu a to, že Čína sa nemieni pluralizovať, aspoň nie podľa západných štandardov. Xi dával pozor, aby odlíšil Číňanov od amerického sna. Na rozdiel od amerického sna, ktorý je založený na individualizme, je čínsky sen založený na zdieľaných hodnotách. Si to vždy nepriamo zdôrazňoval, keď hovoril o „sne celého národa, ako aj každého jednotlivca“.
Dva kľúčové body koncepcie sú sté výročie založenia komunistickej strany v roku 2021 a sté výročie vzniku Čínskej ľudovej republiky v roku 2049. Krátkodobým cieľom Si Ťin-pchinga bolo dosiahnuť do roku 2021 „stredne prosperujúcu spoločnosť“. Zahŕňalo zdvojnásobenie HDP na obyvateľa od roku 2010 do roku 2020, zlepšenie životnej úrovne a odstránenie chudoby. Tento cieľ sa väčšinou podarilo splniť.
Dlhodobý cieľ Si Ťin-pchinga by sa mal realizovať do roku 2049. Cieľom je, aby sa Čína stala „modernou socialistickou krajinou – prosperujúcou, silnou, demokratickou, civilizovanou a harmonickou“ vrátane ambicióznych ekonomických, sociálnych a kultúrnych projektov. Čínsky sen sa snažil preorientovať Čínu z krajiny s lacnou pracovnou silou a primitívnym priemyslom na krajinu s rozvinutejšími technológiami, kde občania ako spotrebitelia stimulujú rozvoj ekonomiky.
Rozvoj miest, dedín, lepšie vzdelávanie a inovácie
Čínsky sen sa snaží zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj miest a vidieka. Milióny ľudí sa sťahujú z vidieka do mestských oblastí pri hľadaní lepších ekonomických príležitostí. Tento proces vytvára výzvy z hľadiska zabezpečenia primeranej infraštruktúry, bývania a sociálnych služieb v mestách.
Čínska vláda sa zároveň snaží modernizovať vidiecke oblasti prostredníctvom rozvoja poľnohospodárstva, výstavby infraštruktúry a zlepšovania životnej úrovne, aby znížila tlak na mestá a vyvážila regionálny rozvoj.
Čínsky sen zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania a inovácií ako základ budúceho rozvoja. Čína výrazne investovala do svojho vzdelávacieho systému, najmä v oblasti vedy, techniky, inžinierstva a matematiky (STEM). Cieľom je vytvoriť vysoko vzdelanú pracovnú silu, ktorá bude schopná konkurovať na globálnej úrovni a podporovať technologické inovácie. Čínske výskumné ústavy a univerzity čoraz viac spolupracujú s medzinárodnými partnermi na napredovaní výskumu a vývoja.
Trvalo udržateľný rozvoj
V súlade s čínskym snom si čínska vláda uvedomuje dôležitosť trvalo udržateľného rozvoja a ochrany životného prostredia. Ciele čínskeho sna sú zníženie znečistenia, zvýšenie energetickej účinnosti a podpora využívania obnoviteľných zdrojov energie. Čína sa stala popredným výrobcom solárnych panelov a veterných turbín a veľa investovala do výskumu a vývoja ekologických technológií. Iniciatívy na zníženie emisií skleníkových plynov a boj proti klimatickým zmenám sa stali kľúčovými súčasťami čínskej hospodárskej stratégie.
Opätovné získanie kontroly nad všetkými čínskymi krajinami
Čínsky sen zahŕňa rozšírenie územia pod kontrolou Čínskej ľudovej republiky do oblastí, ktoré sú považované za neodňateľné časti čínskeho národa a v súčasnosti nie sú kontrolované vládou. Ide o sporné územia pozdĺž pozemných hraníc s Indiou a Bhutánom, Japoncami spravované ostrovy Senkaku (Číňania nazývané Diaoyu) vo Východočínskom mori, ako aj väčšinu Juhočínskeho mora, kde sa čínske nároky na suverenitu zrážajú s nárokmi Vietnamu, Filipín, Malajzie, Indonézie a ďalšími krajinami.
Pre Čínu je najdôležitejšie predovšetkým zjednotenie s Taiwanom. Peking nevylúčil použitie sily na realizáciu politiky „jednej Číny“. Práve kvôli myšlienke čínskeho sna čínske námorníctvo verí, že má právo vykonávať vojensko- námorné cvičenia v blízkosti Taiwanu a v Juhočínskom mori. Čínske úrady tvrdia, že neporušujú medzinárodné právo, ale zavádzajú opatrenia, ktoré ukazujú túžbu vykonávať suverenitu nad svojimi vlastnými územiami, na ktoré si nárokujú.
Čína – globálny líder sveta
Peking v 21. storočí ašpiruje na postavenie v medzinárodnom spoločenstve, ktoré zodpovedá jeho pozícii druhej najmocnejšej ekonomickej veľmoci na svete. Čína je hlboko integrovaná do svetovej ekonomiky a svet bez čínskych produktov je nepredstaviteľný.
Čínska produkcia predstavuje približne 30 % svetovej priemyselnej produkcie. Čína je najväčším obchodným partnerom viac ako 120 krajín. Časy, keď bola Čína izolovanou krajinou, ktorej vládcovia boli nedôležitými pozorovateľmi svetového diania, sú dávno preč. Očakáva sa, že do konca dekády bude čínska ekonomika ohrozovať americkú. Aby Čína posilnila svoje medzinárodné postavenie, bolo spustených množstvo globálnych iniciatív a projektov.
Tri globálne čínske iniciatívy
Globálna rozvojová iniciatíva (GDI) bola predstavená v septembri 2021 na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Xi predstavil iniciatívu s názvom „Posilnenie dôvery a spoločné prekonávanie ťažkostí pri budovaní lepšieho sveta“. Jeho základnými princípmi sú: rozvoj ako priorita (založený na inováciách), orientácia na ľudí, realizácia výhod pre všetkých, súlad človeka s prírodou a dosahovanie výsledkov.
Prioritnými oblasťami iniciatívy sú: znižovanie chudoby, zaistenie potravinovej bezpečnosti, ukončenie pandémie koronavírusu, zabezpečenie financií na ekonomický rozvoj, boj proti klimatickým zmenám a zelený rozvoj, industrializácia, digitálna ekonomika. Viac ako 100 krajín a medzinárodných organizácií vyjadrilo svoju podporu iniciatíve.
Iniciatívy sú neoddeliteľnou súčasťou konceptu Čínskeho sna a sú víziou toho, ako by mal vyzerať medzinárodný poriadok podľa Xi. Pribudnúť by mal aj ambiciózny obchodný projekt Nová hodvábna cesta spustený v roku 2013 a priemyselný plán Made in China 2025 spustený v roku 2015.
Vplyvné veľmoci ako Medzibankové konzorcium Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO), BRICS New Development Bank, Asian Infrastructure Investment Bank (AIIB) a New Silk Road Fund sídlia v Číne a sú vnímané ako alternatívy ku globálnym inštitúciám, ako napr. OSN, Svetová banka a Medzinárodný menový fond (MMF).
Svet by mal byť podľa Si Ťin-pchinga multipolárny a v takomto svete by Čína nebola jedinou dominantnou či hegemónnou globálnou mocnosťou, ale jednou z veľmocí (superveľmocí), ktorá je v medzinárodnom spoločenstve rešpektovaná a ktorej nevyhnutný vzostup nie je sabotované inými krajinami. Hoci by to možno nebol hegemón, do polovice 21. storočia by sa Čína mohla stať svetovým lídrom ako presvedčivý svetový ekonomický líder.Vojenský, technologický a iný pokrok by z Číny urobil jednu z najmocnejších krajín sveta.
Čína dosiahla pozoruhodný úspech pri pozdvihnutí asi 800 miliónov ľudí z pekla chudoby za posledných približne päť desaťročí. Tento úspech je výsledkom kombinácie ekonomických reforiem začatých koncom 70. rokov 20. storočia, industrializácie, urbanizácie, investícií do dopravnej infraštruktúry a štedrých sociálnych programov.
Záver
Čínsky sen predstavuje ambicióznu víziu národného rozvoja Číny, ktorá zahŕňa politický, ekonomický, sociálny a trvalo udržateľný rozvoj. Hoci čínsky sen čelí mnohým výzvam, zostáva kľúčovým sprievodcom pre politickú stratégiu Číny v 21. storočí.
Dosiahnutie tejto vízie si bude vyžadovať koordinované úsilie vlády, verejného a súkromného sektora, ako aj prispôsobenie sa globálnym zmenám a výzvam. Úspech či neúspech čínskeho sna bude mať významné dôsledky nielen pre Čínu, ale aj pre celý svet – určí budúcnosť geopolitiky a svetovej ekonomiky.
