Gen.v.v. Ševčík ostro kritizuje Šeligu za jeho novelu ústavného zákona. Šeliga chce zabrániť normalizácii generálnej prokuratúry.

Nezaradený poslanec NR SR Juraj Šeliga chce predložiť do parlamentu novelu ústavného zákona. Ako informoval na tlačovej besede minulý týždeň, novela je poistkou, ktorá by mala zabrániť tzv. normalizácii generálnej prokuratúry SR zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

„Do Ústavy SR doplníme, že Špecializovaný trestný súd bude explicitne spomenutý v ústave ako súčasť sústavy súdov. Rovnako doplníme, že Úrad špeciálnej prokuratúry je taktiež nezávislou súčasťou prokuratúry,” dodal Šeliga.

Gen.v.v. Ševčík, podpredseda strany Národná koalícia na jeho novelu ústavného zákona ostro reagoval:

Mladý, ale “skúsený”, “ostrieľaný právnik”  so “závideniahodnou  praxou” a “bohatými životnými skúsenosťami” bojuje proti generálnemu prokurátorovi a za posilnenie postavenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu. Tento mladý právnik má názory, kde aj právny laik krúti hlavou a pochybuje o kvalite jeho Alma mater, prípadne o jeho duševnej spôsobilosti.”

Ševčík ďalej dodáva, že to hraničí až s jeho posadnutosťou, čo sa týka mediálne známeho paragrafu 363.

“Bude to asi tým, že nechápe zmysel a účel tohto paragrafu”, doplnil Ševčík a pokračuje:

“Už laici bez právnického vzdelania pochopili podstatu tohto paragrafu. Asi by sme mu mali úplne jednoducho vysvetliť, že generálny prokurátor nemarí vyšetrovanie elitných vyšetrovateľov a elity ÚŠP.  Naopak, prípravnému konaniu pomáha tým, že keď zruší meritórne rozhodnutie, dáva elitnému vyšetrovateľovi návod a usmernenie, kde sa dopustil procesných chýb, protiprávneho konania, porušenia zákona, ktorých sa musí v ďalšom konaní vyvarovať. A vyšetrovateľ môže ďalej konať, ale už procesne čisto, podľa zákona. Je absolútne zvrátene pohrávať sa s myšlienkou tuto právomoc generálnemu prokurátorovi odňať a o trestnom konaní nechať rozhodovať nezávislý súd. “

Podpredseda strany Ševčík sa tiež nahlas pýta, ” ako môže právnik pripraviť podmienky na to, aby sa nezákonným spôsobom spracovaný trestný spis dostal na súd.  Ako môže rozhodovať súd o veci, kde boli nezákonným spôsobom získané dôkazy, odopreté právo na obhajobu, neodstránené rozpory, nepreverená obhajoba obvineného?  O takomto spise má rozhodovať súd? Veď príčetný súd nemôže prijať obžalobu od nepríčetného OČTK.  A toto zo seba vyplodí poslanec NR SR, ktorý sa pýši  právnickými titulmi pred a za menom.  Právnický “učeň” krúti hlavou nad myšlienkovými pochodmi tohto génia, ktorý nás navyše ohuruje svojimi vystúpeniami v NR SR”.

Dôvody Šeligovho návrhu

Ševčík sa zamyslel aj nad dôvodmi Šeligovho návrhu. Podľa neho to robí iba za jedným účelom a to je “zničiť politických oponentov. Na pokyn niekoho. Veď vieme o jeho minulosti, pre koho robil a kto je jeho pánom. Ďalšia jeho snaha je do budúcnosti zachovať Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. A to násilným a vydieračským spôsobom. Zakotviť postavenie ÚŠP a ŠTS do ústavy a obmedziť vplyv generálneho prokurátora. Činnosť ÚŠP môže GP kontrolovať len cez §363 , teda ochrániť obvineného pred nezákonným konaním elitných vyšetrovateľov podporovaných elitou ÚŠP. V prípade zaujatosti a konfliktu záujmov im spis odobrať a prikázať inej prokuratúre nemôže.”

Národná koalícia má vo svojom programe zrušenie ÚŠP a ŠTS

Ševčík uvádza, že aj on osobne sa tiež prikláňa k tomuto kroku. “Jednoduché veci , jednoduché štruktúry sú rozumnejšie a efektívnejšie. Keď sa stane trestný čin, ktorý by inak riešil  ÚŠP, tak podľa zákona sa dá určiť vecne a miestne príslušná prokuratúra. Nedehonestujme prokurátorov na okresných a krajských prokuratúrach. Majú také isté vzdelanie, justičné skúšky, ako prokurátori ÚŠP a v mnohých prípadoch majú dlhšiu a kvalitnejšiu  prax.”

Podľa Ševčíka by v prípade porušenia zákona, zaujatosti, konflikte záujmov by mohol GP prideliť spis inej prokuratúre. Trestné konania by podľa jeho názoru nedozorovala len “úderná skupina okolo najšpeciálnejšieho prokurátora, ale spisy by sa prideľovali podľa systému , ktorý je na príslušnej prokuratúre zaužívaný.”

To isté platí aj pre Špecializovaný trestný súd, uvádza Ševčík

“Keď môže vraždu súdiť sudca okresného súdu v sídle kraja, tak úkladnú  vraždu zvládne tiež.  A to platí o všetkých trestných činoch. Tu platí tiež to, že sudcovia okresných a krajských súdov majú to isté vzdelanie, tie isté justičné skúšky a v mnohých  prípadoch aj dlhšiu, kvalitnejšiu prax. Mediálne známe prípady by nesúdili tí istí sudcovia, ale vecne, miestne príslušný sudca, ktorému bude spis pridelený elektronicky.”

Väčšia objektivita a ušetrenie finančných prostriedkov

“Ušetrili by sme tak nemalé finančné prostriedky.  Objekty v Pezinku a v BB sú strážené ZVJS. Títo chlapi chýbajú vo väzniciach, kde majú personálny podstav. Najšpeciálnejší prokurátor si užíva ochranku a služobné vozidlo. A na ŠTS má každý sudca k dispozícii vodiča – ochrankára a služobné auto,” uzavrel Ševčík.

Generál vo výslužbe Ivan Ševčík pracoval v polícii vyše 30 rokov. Je bývalým šéfom UBOK, (súčasná NAKA), bývalým šéfom Inšpekčnej služby, bývalý policajný pridelenec SR v Prahe. S Milanom Lučanským a Jozefom Mičetom ich spájala vyše 20 ročná práca v prípadoch vyšetrovania a zatýkania členov organizovaných skupín na Slovensku. Spolu s Milanom Lučanským bol v roku 2018 kandidátom na prezidenta Policajného zboru.