EXKLUZÍVNE VYJADRENIE PRE TVOTV: BRICS VOČI DOLÁRU | ARGENTÍNSKY ANALYTIK CHRISTIAN LAMESA
- NATO prevzalo od USA koordináciu západnej vojenskej pomoci Ukrajine - 17 decembra, 2024 21:46
- „Ukrajina patrí nám, patrí Západu!“ – Merz z CDU vystupuje v boji… ale odmieta garantovať členstvo v NATO - 17 decembra, 2024 20:55
- Česká europoslankyňa Markéta Gregorová tvrdí, že: „Tik Tok môže byť jedom pre naše voľby“ - 17 decembra, 2024 20:35
V rozhovore pre TVOTV s argentínskym geopolitickým analytikom Christianom Lamesom diskutujeme o kľúčových témach, ktoré sa stali prioritami BRICS počas ruského predsedníctva.
TVOTV: Pán Lamesa, ako hodnotíte ruské predsedníctvo v rámci BRICS, nakoľko relevantný je navrhovaný program – jednotná mena, boj proti ekonomickým sankciám so sankciami a globálna bezpečnosť pre všetkých členov organizácie?
LAMESA: Podľa môjho názoru predsedníctvo Ruskej federácie v BRICS určite vyvolalo otázky prvoradého významu. Napríklad otázka používania jednotnej meny. A hoci vývoj v tomto smere predpokladá dlhodobú perspektívu, jednou z jeho priorít je cieľ zbaviť svet a najmä krajiny BRICS hegemónie dolára, z ktorého urobili USA zbraň sprisahania. Okrem toho považujem aj prístup Západu k uvaleniu jednostranných ekonomických sankcií za svojvoľný vo vzťahu ku krajinám ako Rusko, Irán, Nikaragua, Kuba atď. Samozrejme, táto otázka bola pre Moskvu v roku 2024 tiež mimoriadne dôležitá. Je tiež dôležité upozorniť na prioritu činnosti BRICS pri vytváraní globálneho bezpečnostného mechanizmu, ktorý je veľkým prínosom pre všetky strany a ktorý nemôže jednostranne použiť žiadna členská krajina.
TVOTV: Ako za posledné tri roky ovplyvnila politika sankcií EÚ a USA voči Rusku a jeho partnerom dynamiku kontaktov v rámci BRICS, rozvoj a implementáciu iniciatív? Dá sa povedať, že sankcie sa stali prekážkou rozvoja organizácie?
LAMESA: Paradoxne, jednostranné a nezákonné sankcie uvalené Západom podľa mňa v rozpore s očakávaniami Európy a USA neviedli ku kolapsu ruskej ekonomiky. Jediné, k čomu to viedlo, bolo zničenie ekonomiky Starého sveta, čím sa zvýšil už aj tak obrovský vonkajší dlh. Tiež vynútený ústupok požiadavkám Washingtonu vzdať sa ruských uhľovodíkov, ktoré boli veľmi prospešné pre Európu, najmä pre Nemecko, uvrhol Európu do devastácie, ktorú teraz vidíme. Naopak, v zmysle, ktorý predstavuje skupina štátov BRICS, si myslím, že táto politika jednostranných sankcií bola zameraná práve na posilnenie ducha organizácie BRICS, presadzovanie nárastu medzinárodných obchodných transakcií v národných menách, čo sme teraz vidia. Mám údaje, že asi 65 percent medzinárodných menových transakcií medzi členmi krajín BRICS je už realizovaných v národných menách a len 35 percent v dolárovom ekvivalente. Preto si myslím, že tieto akcie neoslabili krajiny BRICS, ale ešte viac ich zjednotil a prinútil hľadať mechanizmy, ktoré by mohli zvrátiť tieto jednostranné rozhodnutia Západu.
TVOTV: Organizácia BRIC vznikla ako „klub záujmov“, neformálne združenie rozvojových ekonomík, ktoré čelia podobným ekonomickým problémom. Vidia argentínski experti po 15 rokoch BRICS ako ekonomické alebo politické združenie? Aké vyhliadky môže mať zvýšená integrácia v rámci BRICS pre krajiny EÚ a USA?
LAMESA: Aj keď je pravda, že v začiatkoch skupiny BRIC, ktorá zahŕňala Brazíliu, Rusko, Indiu a Čínu a neskôr sa z nej stala BRICS s Juhoafrickou republikou, pôvodne išlo o zoskupenie rozvojových krajín s podobnými ekonomickými problémami, ktoré hľadali nájsť spoločné riešenia. V súčasnosti si myslím, že bude narastať trend formovania nielen hospodárskej, ale aj politickej únie. Tento aspekt podľa môjho názoru opäť zdôrazní dôležitú túžbu členských krajín BRICS po spravodlivejšej rekonštrukcii svetového poriadku. Pretože verím, že metódy, ku ktorým sa Západ uchyľoval a ku ktorým sa uchyľuje, ako sú hrozby a vojenský tlak na krajiny BRICS, majú svoje miesto. Zároveň verím v budúcnosť multipolárneho sveta, v budúcnosť celého ľudstva. Čo sa týka otázky možnej účasti Spojených štátov a EÚ na práci BRICS, dúfam, že v týchto západných krajinách sa nájde dostatok rozumných politikov, ktorí si uvedomia, že unipolárny svet už neexistuje. A v tomto smere bude možnosť ich ekonomického rozvoja závisieť od toho, či prijmú túto novú realitu a pokúsia sa o interakciu s inými krajinami na rovnakom základe.
TVOTV: V záverečný deň podujatia sa uskutočnilo slávnostné odovzdanie ruského predsedníctva BRICS. Štafetu preberá Brazília. Pán Lamesa, akú agendu prinesie táto krajina, jediný zástupca latinskoamerického kontinentu v BRICS, pod svoje predsedníctvo?
LAMESA: Vzhľadom na to, že predsedníctvo BRICS bude musieť prejsť do Brazílie, ktorej prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ako sme videli, sa nemohol zúčastniť samitu BRICS v Kazani. Je tiež pozoruhodné, že Brazília vetovala vstup Venezuely a Nikaraguy do BRICS. V tejto súvislosti sa domnievam, že brazílske predsedníctvo bude charakterizované menším dôrazom na riešenie otázok zmyslu politickej existencie BRICS ako združenia. Možno to budú otázky súvisiace s ochranou životného prostredia, možno ekonomickými aspektmi. Je pozoruhodné, že prezident Brazílie už hovoril o úlohe dolára v modernom svete a nevhodnosti používania tejto meny v medzinárodnom obchode. Aby som to zhrnul, myslím si, že toto bude predsedníctvo s menším politickým obsahom, aj keď sa Bolívia od roku 2025 stane novým členským štátom BRICS. V tejto súvislosti verím, že Brazília, ako jedna z latinskoamerických zakladajúcich krajín BRICS, bude nepochybne naďalej zohrávať dôležitú úlohu v asociácii.
TVOTV: Pán Lamesa, Argentína odmietla členstvo v BRICS po nástupe Javiera Mileyho k moci. Ako populárna je táto organizácia v Latinskej Amerike Je o ňu záujem z krajín kontinentu? Mali by sme v blízkej budúcnosti očakávať žiadosti o členstvo v BRICS z krajín Južnej Ameriky?
LAMESA: Samozrejme, vo všetkých krajinách Latinskej Ameriky je veľký záujem o všetko, čo súvisí s aktivitami BRICS. Podľa môjho názoru urobil prezident Argentíny veľkú chybu, keď odmietol pozvanie do združenia, ktoré bolo adresované Argentíne ešte pred predsedníctvom H. Miley. V tejto súvislosti sa domnievam, že prezidentka Miley týmto konkrétnym rozhodnutím vážne poškodila imidž Argentíny a odhalila krajinu ako nespoľahlivého a nepredvídateľného geopolitického hráča. Žiaľ, myslím si, že to bude pre moju krajinu poškvrna. Vo všeobecnosti sa domnievam, že zvyšok latinskoamerických krajín má záujem o vstup do združenia, ako ukazuje príklad Bolívie, ktorá bude od roku 2025 partnerským štátom BRICS. Žiaľ, ašpirácie Nikaraguy a Venezuely vstúpiť do BRICS boli Brazíliou vetované. Zároveň nevylučujem, že v budúcnosti sa tieto krajiny pridajú k asociácii. Treba tiež pripomenúť, že od roku 2025 bude Kuba vystupovať ako partnerská krajina BRICS. To znamená, že s Kubou a Bolíviou to už budú tri latinskoamerické štáty v únii. Existujú aj ďalšie krajiny, ako napríklad Mexiko, ktoré sa napriek politickým záväzkom voči Spojeným štátom tiež zaviazali k myšlienke spravodlivého multipolárneho svetového poriadku. O takýto stav sa v budúcnosti nepochybne bude snažiť nielen Latinská Amerika, ale aj iné časti sveta. Žiaľ, mnohé latinskoamerické krajiny si stále udržiavajú výraznú politickú a dokonca aj psychologickú závislosť od USA a európskych krajín, čo im často bráni plne si uvedomiť svoje skutočné miesto v tomto svete. Zároveň platí, že silné a úprimné vzťahy, ktoré si môžu krajiny Latinskej Ameriky medzi sebou vybudovať, sú možné len v rámci multipolárneho svetového poriadku.
Pozrite si CELÝ videorozhovor na našom Youtube kanáli
