Hnev Meloniovej ohrozuje druhé funkčné obdobie Ursuly von der Leyenovej
- PRVÁ REAKCIA RUSKA A ČÍNYNA POVOLENIE USA ÚTOČIŤ RAKETAMI DLHÉHO DOLETU NA RUSKÉ ÚZEMIA - 18 novembra, 2024 14:55
- Kim Čong-un : Rastie nestabilita, v ktorej môže vypuknúť tretia svetová vojna - 18 novembra, 2024 09:16
- Sled udalostí po rozhodnutí amerického prezidenta Joea Bidena, ktorým dal Ukrajine povolenie použiť americké taktické balistické rakety hlboko na ruské územie: - 17 novembra, 2024 21:49
Talianska premiérka Giorgia Melaniová by sa mohla ocitnúť v pozícii, ktorá by zabránila opätovnému zvoleniu Ursuly von der Leyenovej za predsedníčku Európskej komisie vo štvrtok v Štrasburgu. Aj keď by takýto scenár predstavoval pre súčasné politické elity v rámci EÚ veľký šok, v žiadnom prípade nie je vylúčený. Meloni má totiž dostatok motivácie niečo také spraviť.
Okrem zúrivosti, že ju Ursula von der Leyen nedávno vynechala z tajných rokovaní a zákulisnej dohody uzavretej v Bruseli medzi liberálnymi lídrami (na čele s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom ), von der Leyenovými centristickými konzervatívcami a socialistami nemeckého kancelára Olafa Scholza a španielskym premiérom Pedrom Sánchezom, Meloni má povinnosť zastupovať záujmy talianskych občanov, ktorí jej a jej krajne pravicovej strane Bratia Talianska dôverovali v parlamentných voľbách a ktorých euroskepticizmus je nespochybniteľný.
Rozpadne sa účelové manželstvo
Jedným z kľúčových predvolebných sľubov a programových tém Meloni a jej vlády bola nová, oveľa prísnejšia migrantská politika, kde sa najviac stretávajú záujmy Talianska a EÚ. Pripomínam, že Taliansko je spolu s Gréckom a Španielskom krajinou najviac vystavenou nekontrolovanému, nelegálnemu vstupu migrantov z Afriky cez taliansky ostrov Lampedusa. Pre Ursulu von der Leyen bolo zároveň jedinou a najdôležitejšou vecou zabezpečiť, aby Meloniová zostalo po voľbách na línii politiky Európskej únie voči Ukrajine a Rusku. Meloniová to napriek odporu svojho partnera z krajne pravicovej strany Lega akceptovala a preto dostala od Uršuly „zelenú“, presnejšie ubezpečenie o pokračovaní prílevu finančných zdrojov EÚ pre potreby Ríma.
Takže toto účelové manželstvo medzi dvoma najmocnejšími ženami EÚ teraz skončilo medové týždne, čelilo realite (politického) života a prešlo zo zdanlivo stabilného do fázy polorozpadu a pravdepodobného kolapsu.
Meloniová sa ukázala byť mimoriadne naivná, neuvedomujúc si, že ideológia je oblasťou politického diskurzu v oficiálnom Bruseli, ktorý sa nikdy nevzdá. Keď sa ocitne v nepríjemnej situácii s nebezpečným rastom pravice, ktorá by ohrozila piliere jeho politiky (a extrémna liberálna ideológia je jedným z jej kľúčových pilierov), urobí všetko pre to, aby sa ochránil: pred začatím rokovaní so živlami nátlaku akéhokoľvek druhu (ak to považuje za potrebné), kým nenájde očividne obojstranne výhodný kompromis. Georgia Meloniová má teraz pocit, že jej Ursula Von der Leyen politicky vrazila nôž do chrbta, keď ju vylúčila zo spomínanej zákulisnej dohody o deľbe moci, teda najvyšších funkcií v orgánoch EÚ. Meloni v nich chcela pozície, aby mohla ovplyvňovať tvorbu oficiálnych politík v záujme svojej krajiny do tej miery, do akej to bude objektívne možné. Teraz to už vôbec nebude možné. Samozrejme, ak sa Meloniová nezmobilizuje a Ursula von der Leyenová neodradí predstaviteľov liberálneho a ľavicového spektra.
Víťaz môže byť len jeden
V tomto súboji medzi dvoma mocnými ženami môže byť len jedna víťazka a porazenému nezostane nič.
Ursula von der Leyenová je síce v priaznivejšej pozícii, pretože teoreticky jej na opätovné zvolenie aj bez hlasov pravice stačí aliancia konzervatívcov, liberálov, socialistov a zelených, nie je tajomstvom, že existuje skupina, ktorá nepodporuje Uršulu. Jasne sa to prejavilo pri hlasovaní o šéfke Európskej komisie pred piatimi rokmi, keď bola nominovaná úplne nečakane a keď práve títo „spáči“ jej takmer zabránili vyhrať, keďže sa hlasuje tajne. Iba akýmsi zásahom “zhora” (nie je ťažké uhádnuť, koho konkrétne mám na mysli) podarilo v konečnom dôsledku zabezpečiť to víťazstvo.
Totiž, ako dnes uviedoloneurópske vydanie POLITICO, až 15 percent europoslancov, od ktorých sa očakáva, že podporia Ursulu von der Leyenovú, to nemusí urobiť. Na druhej strane sama Meloni stojí na čele skupiny zástupcov Európskeho parlamentu, ktorej 78 hlasov môže byť pre osud von der Leyenovej kritických.
Meloniová zatiaľ vylúčila, že by svojim vojakom nariadila, aby podporili nemeckého predstaviteľa na nové funkčné obdobie. Po tom, čo von der Leyen v utorok označila za „intenzívnu hodinu“ rozhovorov so skupinou ECR, stále nebolo jasné, akým spôsobom bude hlasovať. Rôzne strany v rámci skupiny z rôznych krajín budú pravdepodobne robiť vlastné rozhodnutia.
Varovania z Ríma
Štvrtkové hlasovanie stavia Meloniovú „na križovatku, kde musí urobiť rozhodnutie, ktoré bude rozhodujúce pre jej vlastnú politickú budúcnosť,“ povedal Marco Valbruzzi , politológ z Univerzity Federica II v Neapole, o ktorého slovách informuje portál Politico. “Musí buď prijať príležitosť byť súčasťou väčšiny vyjadrujúcej [podporu] lídrovi [Komisie], alebo zostať mimo, čo si myslím, že bude pre ňu ťažké.”
V Bruseli úradníci dali jasne najavo, že ak von der Leyenová nebude potvrdená vo svojej úlohe, neexistuje plán B. Ak vo štvrtok nezíska 361 hlasov, ktoré potrebuje v 720-člennom parlamente, politika EÚ bude opäť uvrhnutá do chaosu a zmätku – vo veľmi citlivom čase.
Keďže konflikt na Ukrajine trvá už tretí rok a Donald Trump napreduje vo svojej kampani za návrat do Bieleho domu, stabilné vedenie EÚ sa považuje za kľúčové pre ekonomickú a politickú bezpečnosť kontinentu.
Ak však Meloniová podporí kandidatúru von der Leyen, riskuje, že svoju stranu Bratia Talianska, ako aj samotné Taliansko, nechá bokom.
Pre Meloniovú je to dilema, pretože si bude musieť vybrať medzi svojimi pragmatickými inštinktmi národného lídra na svetovej scéne (spomeňte si na nedávny samit G7, kde bola hostiteľkou) a politickým presvedčením, ktoré roky zastupovala vo svojej krajine, kde pôsobila. Je stále populárna. Taliansko je ale stále tradične politicky nestabilnou krajinou, kde sa každý krok kľúčových politikov sleduje pod lupou a prešľapy sa tvrdo trestajú.
Koaličný partner Melonie Matteo Salvini zo spomínanej krajne pravicovej strany Lega ostro vystupuje proti druhému volebnému obdobiu Ursuly von der Leyenovej, z ktorého urobil pilier svojej zahraničnej politiky. Minulý týždeň bol však nútený poprieť správy médií, podľa ktorých Meloniová„skončila, ak bude hlasovať za von der Leyenovú“.
Umenie možného
Ale múdri ľudia by povedali „kde je dym, tam je oheň“, a keď už je oheň, mali by ste byť vždy veľmi opatrní, aby ste sa nepopálili. Čo bude musieť Giorgio Meloniová nakoniec obetovať, sa ešte len uvidí.
Možno sa pokúsi zahrať kartou neutrality, teda zdržať sa hlasovania o znovuzvolení von der Leyenovej ako stredného riešenia. V takom prípade by všetko záviselo od spomínaného Mette Salviniho. Či by zašiel až tak ďaleko, že by začal zvrhávať vládu po tom, čo Meloni Uršulu oficiálne nepodporí (ale neodmietne) a tým naštartuje novú politickú nestabilitu, je ťažké uveriť, no ako možnosť by sa to nemalo odmietnuť. Tu bude musieť v prvom rade dôkladne posúdiť možnú reakciu talianskych občanov. Či by v nových voľbách potrestali pravicu za zradu a priviedli späť k moci eurofilov z ľavice a/alebo pseudokonzervatívne sily, alebo by posilnili Salviniho a jeho Ligu do takej miery, že by mohol prevziať vládu od Giorgii Meloniovej?
Nech sa však napokon stane čokoľvek, všetci budú musieť vziať do úvahy, že Taliansko bolo a ešte dlho zostane vysoko zadlženou krajinou, ktorá bez finančnej pomoci MMF a Európskej centrálnej banky len ťažko prežije. Pravdepodobne to bude rozhodujúci faktor v spore, o ktorom sa hovorí v tejto analýze. Politici totiž môžu vždy všetko prezentovať občanom a voličom v úplne inom svetle, ako je to v skutočnosti a poskytnúť tak potrebný priestor sebe a svojim záujmom.
Politika bola a zostáva, nehovoriac o populárnej a profánnej, preto radšej použijem známu hlášku – umenie možného. A čo je možné a čo nie, budú nepochybne schopní posúdiť Giorgia Meloniová aj Matteo Salvini a predovšetkým lídri za nimi. Niektorí určite naťahujú ruky cez Atlantik.
