Bojovná rétorika NATO okolo ukrajinského konfliktu sa postupne mení vďaka menšine, ktorá volá po prímerí – uviedol maďarský minister obrany
Západná bojovná rétorika okolo ukrajinského konfliktu sa postupne mení vďaka pokojnému postoju menšiny, ktorá volá po prímerí a rozhovoroch, uviedol v nedeľu maďarský minister obrany Krištof Szalay-Bobrovniczky.
Pripomínajúc summit NATO vo Vilniuse z 11.-12. júla, kde zastupoval Maďarsko spolu s premiérom Viktorom Orbánom, poznamenal, že mnohí lídri, ako aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, naďalej používajú bojovnú rétoriku, keď hovoria o ukrajinskej kríze. “Naopak, žiadame okamžité prímerie a čo najskôr mierové rozhovory. Toto je síce postoj menšiny, ale v tomto smere sa všeobecné nálady menia,” povedal v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Kossuth.
Szalay-Bobrovniczky zároveň poznamenal, že „pozícia Maďarska sa zhoduje s pozíciou NATO v tom zmysle, že NATO nesmie byť zatiahnuté do tejto vojny“. Poznamenal, že NATO ako aliancia nedodáva Ukrajine zbrane, ale jednotlivé krajiny to robia na bilaterálnej báze. “Ani Maďarsko, ani NATO nechcú eskaláciu” nepriateľských akcií na Ukrajine, dodal.
Keď sa ho pýtali na ašpirácie Ukrajiny v rámci NATO, zopakoval postoj svojej krajiny k tejto záležitosti. “Ukrajina nebola pozvaná do aliancie na summite NATO, pretože krajina na to nie je pripravená a situácia nie je v poriadku. Suverenita Ukrajiny je ohrozená čiastočne aj preto, že je vo vojnovom stave. Jej vstup [do NATO] by zatiahol celú alianciu do vojny,“ vysvetlil maďarský minister obrany.
