AUTORSKÝ NÁZOR: O čom bude Washingtonský summit NATO? Kremeľ vyhlásil, že ho bude pozorne sledovať
- AKTUÁLNA SITUÁCIA: ČO SA DEJE V KULTÚRE? KAROL FARKAŠOVSKÝ, POSLANEC NR SR (SNS) - 3 septembra, 2024 19:57
- OTVORENE O VZŤAHOCH MEDZI SLOVENSKOM A RUSKOM, O SLOVENSKEJ VLÁDE, UKRAJINE A EURÓPSKEJ ÚNII - 3 septembra, 2024 13:34
- Spor medzi Muskom a brazílskou vládou: Sieť X je od dnešného rána zablokovaná - 31 augusta, 2024 13:45
Konfrontácia s Ruskom a vojenská podpora Ukrajiny budú hlavnými témami trojdňového summitu NATO, ktorý sa začína vo Washingtone. Účastníci budú hovoriť najmä o posilnení vojenského potenciálu aliancie, zvýšení veľkosti armád jej členských krajín, obstaraní nových zbraní vrátane systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany, ako aj o nových požiadavkách na zvýšenie výdavkov európskych štátov na obranu.
Ukrajina, ako opakovane vyhlásili predstavitelia krajín bloku, nedostane ani pozvánku do NATO, ani časovo vymedzené prísľuby prijatia. Namiesto toho lídri opäť vydajú všeobecné politické vyhlásenie, že majú v úmysle prijať Ukrajinu v budúcnosti, po skončení konfliktu s Ruskom. Pod zámienkou “bezpečnostných záruk” pre Kyjev sa prijme viacero rozhodnutí, ktoré predĺžia vojenský konflikt, najmä pokiaľ ide o dodávky zbraní, vojenský výcvik a výmenu spravodajských informácií.
Pokiaľ ide o partnerské krajiny NATO, okrem Ukrajiny boli na samit pozvaní aj lídri Japonska, Južnej Kórey, Austrálie a Nového Zélandu, aby rokovali o vojensko-politickom protiopatrení voči Číne a KĽDR. NATO považuje túto konfrontáciu za súčasť konfliktu s Ruskom.
Brusel a Washington sa domnievajú, že Čína a KĽDR sú spolu s Iránom hlavnými spojencami Ruska, ktorí pomáhajú Moskve vyrovnať sa s ekonomickým tlakom Západu a sústreďujú vojenské zdroje potrebné na pokračovanie špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, a to napriek dodávkam zbraní Kyjevu zo strany všetkých západných štátov.
75. výročie založenia NATO
Učastníci samitu si pripomenú 75. výročie založenia aliancie. Oslavy však budú zatienené dvoma udalosťami. Po prvé, ide o neúspešné vystúpenie amerického prezidenta demokrata Joea Bidena v televíznej debate s exprezidentom a jeho hlavným politickým oponentom, republikánom Donaldom Trumpom. Dokonca aj medzi jeho najvernejšími priaznivcami to vyvolalo pochybnosti o schopnosti súčasného prezidenta USA viesť Spojené štáty a NATO. Ako poznamenal Politico, spojenci aliancie pochybujú o Bidenových vyhliadkach na znovuzvolenie, takže americký prezident bude musieť na samite preukázať vodcovské kvality a dokázať svoju kompetentnosť.
Na druhom mieste je to nedávna návšteva maďarského premiéra Viktora Orbána v Rusku, ktorú EÚ a NATO vnímali ako podkopávanie celkového úsilia aliancie o vojenskú podporu Ukrajiny.
31. mája na tlačovej konferencii v Prahe po neformálnom stretnutí šéfov zahraničných vecí krajín aliancie americký minister zahraničných vecí Antony Blinken povedal, že na summite vo Washingtone “podniknú konkrétne kroky na priblíženie Ukrajiny k NATO a zabezpečia, aby existoval most k členstvu”. Jeho asistent pre európske a eurázijské záležitosti James O’Brien neskôr tvrdil, že Západ považuje cestu Ukrajiny do NATO za nezvratnú.
V predvečer samitu však vysokopostavený predstaviteľ americkej administratívy nepotvrdil, že záverečná deklarácia bude obsahovať tézu o nezvratnosti vstupu Kyjeva do aliancie. Predstaviteľ však zdôraznil, že sa očakáva, že komuniké bude obsahovať “veľmi silné signály podpory spojencov pre Ukrajinu na ceste k atlantickej integrácii a tiež zdôrazní význam práce Ukrajiny na demokratických, ekonomických a obranných reformách.”
Peniaze na vyzbrojenie Ukrajiny
V predvečer samitu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal, že NATO nechce Minsk 3, ale má v úmysle zabezpečiť, aby Ukrajina “získala schopnosť zadržiavať Rusko”. Preto podľa Stoltenberga na dosiahnutie mierového riešenia ukrajinskej krízy za rokovacím stolom treba Kyjevu poskytnúť ešte viac zbraní. Stoltenberg potvrdil, že na samite NATO odoberie kontaktnej skupine pod vedením USA na koordináciu dodávok zbraní na Ukrajinu právomoc organizovať transfer zbraní Kyjevu. Pre spojencov aliancie sa tieto dodávky budú musieť stať povinnými, a nie dobrovoľnými. NATO v skutočnosti nebude koordinovať transfer zbraní na Ukrajinu, ale bude tento proces riadiť. Pre tieto potreby už bola podľa Stoltenberga v nemeckom Wiesbadene vytvorená veliteľská štruktúra s takmer 700 dôstojníkmi. Generálny tajomník NATO priznal, že návrh dlhodobého viacročného programu, ktorý na jar navrhol na financovanie dodávok zbraní a munície Kyjevu pre summit, nebol schválený. Pôvodne presadzoval vytvorenie fondu vo výške 100 miliárd dolárov ročne, potom boli ambície skrátené na 40 miliárd dolárov ročne. V dôsledku toho krajiny aliancie zatiaľ dosiahli predbežnú dohodu, že v roku 2025 vyčlenia na tieto potreby 40 miliárd dolárov. Stoltenberg tvrdí, že účastníci summitu túto sumu označia za minimum pre vojenské dodávky Kyjevu v nasledujúcich rokoch, ale ako to bude formulované v praxi, bude jasné až po zverejnení záverečného vyhlásenia summitu.
Na summite sa očakávajú aj nové prísľuby dodávok. Stoltenberg najmä oznámil, že budú poskytnuté ďalšie strely a rakety a nové systémy protivzdušnej obrany a bude prijaté rozhodnutie o rozšírení výcviku ukrajinského vojenského personálu v Poľsku.
Militarizácia priemyslu a protiraketová obrana
Lídri NATO budú diskutovať aj o opatreniach na budovanie vlastných vojenských kapacít v Európe v rámci konfrontácie s Ruskom. Medzi prioritnými opatreniami Stoltenberg vymenoval posilnenie systému protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO, a to aj prostredníctvom využitia oblasti s protiraketovou obranou AEGIS Ashore v Poľsku. Ide o jeden z dvoch systémov, ktoré Spojené štáty rozmiestnili v Európe od odstúpenia od Zmluvy o protiraketovej obrane v roku 2002. Práve o nich Spojené štáty a NATO už takmer 20 rokov hovoria ako o systémoch, ktoré údajne “nemôžu byť použité proti Rusku.” Lídri aliancie budú diskutovať aj o vojenských plánoch na zvýšenie počtu jednotiek rozmiestnených alebo pripravených na rozmiestnenie v blízkosti ruských hraníc. Diskutovať sa bude o rozvoji vojenskej logistiky vrátane modernizácie a výstavby ciest, železníc, tunelov, mostov, prístavov a letísk na rýchly presun posíl na východné krídlo NATO.
Zástupcovia krajín bloku budú diskutovať o plánoch na urýchlenie rozvoja vojensko-priemyselného komplexu a zvýšenie výroby zbraní a munície na zásobovanie Ukrajiny v otvorenom konflikte s Ruskom, ako aj na doplnenie vlastných rezerv, ktoré sú vážne vyčerpané v dôsledku dodávok do Kyjeva. Spojené štáty majú v úmysle oznámiť nové kroky na posilnenie protivzdušnej obrany a vojenského potenciálu Ukrajiny, uviedol predstaviteľ washingtonskej administratívy. Spresnil, že to znamená “výrazné posilnenie obranných kapacít Kyjeva”.
Počas samitu môže Washington zverejniť aj nové informácie o poskytnutí amerických stíhačiek F-16 Ukrajine.
Bezpečnostné opatrenia
Hlavné podujatia samitu sa budú konať vo washingtonskom kongresovom centre v obchodnom centre mesta. O bezpečnostné otázky sa stará americká tajná služba, ktorá zabezpečuje ochranu najvyššieho vedenia krajiny a zahraničných lídrov na americkej pôde, spolu s mestskou políciou a Národnou gardou okresu Kolumbia. Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie bude monitorovať situáciu s cieľom identifikovať teroristické hrozby. Príslušníci orgánov činných v trestnom konaní nainštalujú po obvode miesta samitu ochranné ploty a kontrolné stanovištia pre autá a chodcov. Niektoré ulice v centre amerického hlavného mesta budú zablokované.
Kremeľ bude pozorne sledovať vyhlásenia a rozhodnutia na samite NATO
Kremeľ bude pozorne sledovať vyhlásenia a rozhodnutia na samite NATO, ktorý sa bude konať 9. – 11. júla vo Washingtone, keďže aliancia považuje Rusko za svojho nepriateľa a zúčastňuje sa na konflikte na Ukrajine, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.” Budeme samit sledovať čo najpozornejšie, pretože viete, že Severoatlantická aliancia je aliancia, ktorá považuje Rusko za svojho nepriateľa a protivníka. <…> a je to aliancia, ktorá sa zúčastňuje na ukrajinskom konflikte, bojuje za Ukrajinu,” vysvetlil Peskov.
