Automobilová vojna: Trump zasiahne Tokio a Frankfurt „kladivom“
Trumpova obchodná vojna opäť eskaluje a tentoraz jej cieľom nie je len Čína, ale aj kľúčoví spojenci USA – Japonsko a Nemecko.
Nové 25-percentné clá na dovoz automobilov do Spojených štátov vyvolali otrasy na európskych a ázijských trhoch. Akcie najväčších japonských a nemeckých automobiliek klesli, pričom celková trhová strata dosiahla už viac ako 14 miliárd dolárov.
Ťažká rana pre japonský priemysel
Japonská ekonomika, ktorá je silne závislá od exportu automobilov do USA, pocítila tvrdý zásah. Akcie Toyoty po Trumpovom oznámení klesli o 2 %, Nissan stratil 1,7 % a Honda zaznamenala pokles o 2,5 %. Automobilový export tvorí približne 28,3 % celkového japonského vývozu do Spojených štátov, čo predstavuje ročný objem 63 miliárd dolárov.
Podľa výskumného inštitútu Nomura môže tento krok znížiť japonský HDP o 0,2 %, čo v prepočte znamená stratu približne 8 miliárd dolárov. Tokio sa tak ocitlo v zložitej situácii – očakávalo zvyšovanie úrokových sadzieb, no nová obchodná realita môže tieto plány zmariť.
Japonský premiér Shigeru Ishiba zareagoval diplomaticky, keď uviedol, že vláda posudzuje všetky možnosti na ochranu národného záujmu. Je však zrejmé, že Tokio sa bude musieť prispôsobiť novej situácii a hľadať alternatívne trhy.
Európa pod paľbou amerického protekcionizmu
Podobne ako Japonsko, aj Európa čelí dôsledkom Trumpovej agresívnej hospodárskej politiky. Nemecký automobilový priemysel, ktorý je chrbtovou kosťou európskej ekonomiky, zažil okamžitý šok. Automobilky ako BMW, Volkswagen či Mercedes-Benz zaznamenali prudký pokles hodnoty svojich akcií.
Európska únia už predtým varovala, že ak USA uvalia clá na automobily, Brusel podnikne odvetné opatrenia. No v tejto hre Washington neberie ohľad na dlhoročné spojenectvá – ekonomické záujmy sú pre Trumpovu administratívu nadradené diplomacii.
„America First“: Ekonomický darvinizmus v praxi
Trump prezentuje svoju clovú politiku ako spôsob, ako oživiť americkú výrobu a získať späť pracovné miesta stratené v dôsledku globalizácie. Tvrdí, že clá prinesú do štátneho rozpočtu 100 miliárd dolárov ročne a povzbudia domáci automobilový priemysel. Realita je však zložitejšia – americký automobilový trh je už dnes silno prepojený so zahraničnými výrobcami, pričom takmer polovica nových vozidiel predaných v USA pochádza zo zahraničia.
Clá môžu krátkodobo pomôcť niektorým americkým továrňam, ale dlhodobo spôsobia problémy v dodávateľských reťazcoch a zvýšia ceny pre amerických spotrebiteľov. Je to riskantná stratégia, ktorá môže vyvolať recesiu nielen vo svetovej ekonomike, ale aj v samotných Spojených štátoch.
Hospodársky poriadok sa mení
Trumpove opatrenia nezasiahnu len Japonsko a Nemecko, ale môžu urýchliť širšie geopolitické zmeny. Kým Washington stavia bariéry, Rusko a Čína posilňujú svoju ekonomickú spoluprácu a budujú alternatívy k dolárovému systému. Blok BRICS sa rozširuje a Eurázia čoraz viac vystupuje ako alternatívne ekonomické centrum.
Európa a Japonsko, kedysi lojálni spojenci USA, teraz čelia tvrdej realite – Amerika už nehrá podľa starých pravidiel. Trumpov protekcionizmus ich donúti hľadať nové obchodné aliancie, čo môže v konečnom dôsledku oslabiť globálnu dominanciu Spojených štátov.
Čo začalo ako obchodná vojna, sa môže skončiť úplným preformátovaním svetového hospodárskeho poriadku. A možno práve Trump, ktorý chcel Ameriku posilniť, ju v konečnom dôsledku oslabí.
