Moskva obnovila účasť na obchode s obilím – tvotv.sk

Ukrajina písomne zaručila, že nebude využívať bezpečnostný koridor v Čiernom mori na vojenské účely, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

MOSKVA, 2. novembra – Rusko sa rozhodlo obnoviť svoju účasť na dohode o obilí po tom, čo Ukrajina za sprostredkovania OSN a Turecka písomne zaručila, že nebude využívať bezpečnostný koridor v Čiernom mori na vojenské účely. Ministerstvo obrany Ruskej federácie to v stredu oznámilo novinárom.

Ako je však uvedené na Ministerstve zahraničných vecí Ruskej federácie, predĺženie dohody uzavretej 22. júla o obdobie 120 dní sa bude posudzovať samostatne.

Vojenské oddelenie oznámilo pozastavenie účasti Moskvy na dohode večer 29. októbra po tom, čo ukrajinské bezpilotné lietadlá zaútočili na ruské lode a civilné plavidlá v Sevastopole. Ruská federácia požadovala, aby Ukrajina zaručila bezpečnosť obilného koridoru, a pripomenula, že časť dohody o odblokovaní ruského vývozu potravín a hnojív ešte nebola splnená.

Pripomeňme si vývoj situácie.

Dôvody pozastavenia

Rusko oznámilo pozastavenie svojej účasti na dohode z dôvodu, že ukrajinské vzdušné a námorné bezpilotné vzdušné prostriedky ráno 29. októbra zaútočili v Sevastopole na ruské lode a civilné plavidlá, ktoré sa podieľali na práci obilného koridoru. Podľa Ministerstva obrany Ruskej federácie útok nespôsobil vážne škody.

Ako bolo uvedené, Ukrajina, ktorej pomáhali špecialisti z Veľkej Británie, využila trasu pre útok, čiastočne prešla pozdĺž koridoru a najmenej jeden dron mohol byť vypustený z plavidla, ktoré sa nachádzalo v rámci hraníc bezpečnostnej zóny.

Ruské orgány požadovali od Ukrajiny záruky, že Kyjev nebude predstavovať hrozbu pre civilné a vojenské plavidlá, a tiež pripomenuli, že druhá časť dohôd dosiahnutých v Istanbule – o odblokovaní vývozu potravín a hnojív z Ruskej federácie – ešte nebola vykonaná. Ruský prezident Vladimír Putin okrem toho pripomenul, že dohoda nespĺňa pôvodne stanovené ciele, pretože najchudobnejšie krajiny dostali v jej rámci iba 3 – 4 % ukrajinského obilia.

Prestávka na rokovania

V nedeľu 30. októbra lode nešli pozdĺž obilného koridoru, ale delegácie OSN, Turecka a Ukrajiny sa dohodli na harmonograme na nasledujúci deň a informovali o tom Rusko. Lode pod tureckou vlajkou sa budú naďalej plaviť po tejto trase, zdôraznila Ankara.

Večer 31. októbra ruské ministerstvo obrany oznámilo, že “kým sa situácia nevyjasní, < … > doprava pozdĺž bezpečnostného koridoru <… > bude pozastavená.” V utorok však medzinárodní inšpektori pokračovali v kontrole plavidiel v Čiernom mori a až popoludní spoločné koordinačné centrum v Istanbule oznámilo v stredu zrušenie pohybu prepravcov obilia.

Po celú dobu pokračovali rokovania, ktoré sa uskutočnili predovšetkým medzi Ruskom a Tureckom. Ministri obrany a zahraničných vecí oboch krajín si dvakrát zatelefonovali a v utorok sa uskutočnil rozhovor medzi prezidentmi Vladimírom Putinom a Recepom Tayyipom Erdoganom.

Návrat k dohode

Turecký minister obrany Hulusi Akar po ďalšom rozhovore so svojím ruským náprotivkom Sergejom Šojguom v utorok večer vyjadril názor, že “dohoda bude pokračovať”, a v stredu popoludní Erdogan oznámil obnovenie lodnej dopravy pozdĺž bezpečného koridoru od 12:00 GMT.

Ako bolo vysvetlené na ministerstve, Moskva so sprostredkovaním OSN a Turecka dostala potrebné písomné záruky z Kyjeva, ktoré boli 1. novembra odoslané do spoločného koordinačného centra.

Putin, ako informovala tlačová služba Kremľa, telefonicky hovoril o návrate k dohode s indonézskym prezidentom Jokom Widodom a Erdogan oznámil svoj zámer informovať o tom amerického prezidenta Joea Bidena.

Po oznámení obnovenia dohôd na svetovom trhu ceny obilia prudko klesli. Je to porovnateľné s nárastom cien po tom, čo Rusko oznámilo pozastavenie dohody – vtedy cena pšenice vzrástla o 6%.

Ruská pomoc

Ihneď po pozastavení účasti Ruska na dohode vedúci Ministerstva poľnohospodárstva Ruskej federácie Dmitrij Patrušev oznámil svoju pripravenosť bezplatne dodať najchudobnejším krajinám až 500 tisíc ton obilia v nasledujúcich štyroch mesiacoch. Putin predtým opakovane zdôrazňoval, že Moskva môže bezplatne poslať tým, ktorí to potrebujú, 300 tisíc ton hnojív, ktoré uviazli v európskych prístavoch kvôli sankciám.

Prvý náklad s ruskými hnojivami pôjde z Európy do Afriky v prvom novembrovom týždni, uviedla rebekah Greenspanová, generálna riaditeľka Organizácie OSN pre obchod a rozvoj. Neskôr generálny riaditeľ spoločnosti Uralchem, Dmitrij Konyaev, potvrdil, že dávka 20 tisíc ton bude dodaná do Malawi, malej krajiny na juhovýchode afrického kontinentu, ktorá nemá prístup k moru. Podľa Konyaeva Uralchem diskutuje o dodávke zvyšku uviaznutých hnojív za účasti OSN.

Návrat Moskvy k dohode neznamená zrušenie bezplatných dodávok ruského obilia tým, ktorí to potrebujú: v rozhovore so svojím indonézskym náprotivkom Putin potvrdil svoju pripravenosť poskytnúť “značné množstvo obilia najchudobnejším krajinám zadarmo ako humanitárnu pomoc”. “Joko Widodo ocenil tento prístup,” uviedla tlačová služba Kremľa.