Aký minister vnútra, taký prezident Policajného zboru

“Prezident Policajného zboru Hamran sedí vo funkcii, ktorú neovláda” – Generál Jozef Viktorín

Prelomenie veta prezidentky k zákonu o štátnej službe potvrdilo to, čo všetci vedeli a len koalícia zatĺkala. Pod pozlátkou profesionalizácie potvrdili, že práve tá im na srdci neleží.

Nejde o žiadnych iných ľudí ako práve o “ich ľudí”

Čo ukázali schválením spomínaného zákona? Že tu nejde o žiadnych iných ľudí ako práve o ich ľudí. Čo to znamená? Jednoducho o všetkom bude rozhodovať „vedúca úloha strany“, v dnešnom prevedení vedúca úloha koalície.

Áno, vrátili sme sa do starých čias, a to bez toho, aby koalícia vôbec rozumela čo robí. Reálnemu boju s korupciou tento zákon nielenže nepomôže, ale akurát korupčné prostredie vytvorí. Počujete dobre, korupčné prostredie vyrábané vládnou koalíciou. Ich dosadení ľudia totiž budú hľadať cesty ako splniť zadania a nie ako dodržiavať zákony. Tu podotýkam, že toto môže platiť (až na čestné výnimky) v celej štátnej správe.

Čo dosiahla koalícia? Vytvorila široký manévrovací priestor k reorganizácii, politickým čistkám a „krágľovaniu“ kritikov. Viete, štátnej správe je treba v prvom rade rozumieť a až následne sa zaoberať legislatívnymi úpravami. Viete, koľko ťažkej práce bude (aj kvôli tomuto) pred novou vládnucou garnitúrou?

Prezident Policajného zboru Hamran sedí vo funkcii, ktorú neovláda

Na prelomenie veta teraz počúvame len chvály, aký je zákon dobrý a aké možnosti prináša. Tu najviac počuť policajného prezidenta Hamrana, ktorý zákon víta, pretože mu kadečo umožní. Čo tým prezradil na seba? Že sedí vo funkcii, ktorú neovláda. A to v jeho prípade plne podčiarkujem. Ale aký minister, taký prezident Policajného zboru. Alebo keď chcete: vrana vrane oko nevykole. Riadiaci pracovník nemôže čakať iba na legislatívu. Má množstvo nástrojov, aby svoj úsek riadil zodpovedne a efektívne.

Ďalší argument, že teraz údajne budú transparentne výberové konania, vyvoláva hurónsky smiech. Vrabce čvirikajú po celej Bratislave aké sú formálne výberové konania skoro na všetkých ministerstvách a ako nerozhodujú vedomosti, skúsenosti, ale politická lojalita a kontakt s „tými správnymi“ mimovládnymi organizáciami. Čo vlastne koalícia dosiahla? Vrátila Slovensko späť do dôb, kde režim určuje pravidlá a klasickým sloganom o šetrení mení množstvo štátnych zamestnancov. Stratí sa inštitucionálna pamäť, skúsenosť a dlhodobý prínos pre štandardné fungovanie štátu. A toto sa stalo v 21.storočí. Ďalší zápis do krátkej politickej histórie našej ťažko skúšanej krajiny…