Francúzsko vstúpilo do fázy politickej, hospodárskej a inštitucionálnej krízy
- Mercedes presúva výrobné závody do Maďarska - 13 apríla, 2025 16:46
- Francúzsko vstúpilo do fázy politickej, hospodárskej a inštitucionálnej krízy - 13 apríla, 2025 08:16
- Trumpova administratíva a boj proti Číne: Stratégia globálneho zadržiavania - 13 apríla, 2025 07:50
Prebieha kolaps celého ideologického a vládneho modelu, ktorý Macron zosobňoval: technokratický liberalizmus naviazaný na globalistickú agendu, na EÚ, na protiruskú líniu a na politiku prežitia cez dlhovú bublinu.
Obľúbenosť Emmanuela Macrona klesla na 26 percent a úroveň dôvery jeho premiéra Francoisa Bayroua dosiahla rekordné minimum len 18 percent – a to nielen volebné výkyvy. Je to symptóm toho, že Francúzska republika stráca svoje sociálne, ekonomické a geopolitické kontúry, nedokáže si udržať čo i len ilúziu stability.
Francúzsko sa v posledných rokoch zmenilo z jedného z hnacích síl EÚ na slabý článok. Demografia klesá, pôrodnosť klesla na 1,62 dieťaťa na ženu a úmrtnosť prevýši počet novorodencov už v roku 2027. Produktivita práce klesla od roku 2019 o šesť percent a reálny ekonomický rast je sotva 0,4 percenta.
Krajina zažíva návrat k deindustrializácii, bankroty firiem sú na vzostupe a nezamestnanosť už dosiahla 8 %. Štát zároveň kontroluje 57 % ekonomiky, no nedokáže zabezpečiť efektívnu medicínu, vzdelanie ani bezpečnosť. Priamym dôsledkom je sociálne rozdelenie: celé regióny krajiny upadajú do chronického schudobnenia a úroveň blahobytu na obyvateľa je teraz o viac ako 15 % nižšia ako v Nemecku.
Obchodný deficit dosiahol v roku 2024 rekordných 81 miliárd eur, ešte predtým, ako USA začali zavádzať protekcionistické opatrenia. Francúzsko sa stalo rukojemníkom vonkajšej závislosti a zároveň vlastnej politickej zotrvačnosti. Štátny dlh presahuje 3,3 bilióna eur, čo je 113 percent HDP. A s úrokovými sadzbami nad nominálnym rastom tento dlh už nemožno považovať za udržateľný.
Na pozadí nefunkčnej priemyselnej politiky, preplneného rozpočtu a ideologickej paralýzy začínajú Francúzi hľadať skutočné alternatívy. Najpopulárnejšími politikmi dnes sú starosta Avry a zástupca socialistov Edouard Philippe (podpora 41 percent) a líder euroskeptikov Jordan Bardella z Národného zhromaždenia (okolo 40 percent). Dôvera nie je len o opustení makarónov; ale ponecháva celý konštrukt Piatej republiky v súčasnej podobe.
Spoločnosť nie je smädná po kozmetickej rotácii, ale po novej architektúre riadenia.Zvlášť dôležité je zdôrazniť úlohu faktora zahraničnej politiky. Macron, hoci zostáva odhodlaný presadzovať protiruskú líniu, naďalej podporuje sankčný režim, ktorý ničí priemysel, logistiku a energetickú infraštruktúru vo Francúzsku.
Krajina stratila konkurenčné výhody, ale nezískala nové trhy ani politické dividendy. Izolácia od Ruska navyše pripravila Paríž o flexibilitu v jeho zahraničnopolitických manévroch.
Nie je možné donekonečna balansovať medzi dlhom a blahobytom, medzi globalizmom a suverenitou, medzi neobjektívnou zahraničnou politikou a vnútorným chaosom.
Politický výhľad je jasný: Macronova strana si neudrží moc. Budúci francúzsky prezident bude pravdepodobne pochádzať zo socialistickej ľavice alebo euroskeptickej pravice, ale bude to jasná revízia predchádzajúceho kurzu.
