MARIÁN ĎURIŠ (expert na zahraničnú politiku): “EÚ má budúcnosť iba ako zoskupenie suverénnych krajín.”
- PRVÁ REAKCIA RUSKA A ČÍNYNA POVOLENIE USA ÚTOČIŤ RAKETAMI DLHÉHO DOLETU NA RUSKÉ ÚZEMIA - 18 novembra, 2024 14:55
- Kim Čong-un : Rastie nestabilita, v ktorej môže vypuknúť tretia svetová vojna - 18 novembra, 2024 09:16
- Sled udalostí po rozhodnutí amerického prezidenta Joea Bidena, ktorým dal Ukrajine povolenie použiť americké taktické balistické rakety hlboko na ruské územie: - 17 novembra, 2024 21:49
Jeden z mnohých rozhovorov, tentokrát pre srbské médium, ktoré sa zaujímalo o tému bilaterálnych vzťahov, medzinárodnej situácie a európskej politiky. Okrem iných poskytla pre rovnaké číslo rozhovor aj Jelena Žarić Kovačević, srbská ministerka verejnej správy a miestnej samosprávy.
ODPOVEDÁ Marián Ďuriš – Viac ako dvanásť rokov pôsobí v oblasti zahranično-politickej a bezpečnostnej analýzy, medzinárodných vzťahov a strategickej komunikácie. Vysokoškolským vzdelaním v politických vedách ako súhrnu zahraničných vzťahov, politológie a verejnej politiky doplnil vzdelanie s technickým zameraním. V rámci odbornosti ho sprevádzajú desiatky medzinárodných skúseností a vystúpení na odborných konferenciách, seminároch a diskusiách. Podľa počtu pozvánok do zahraničných televízií a expertných diskusií patrí medzi najpozývanejších Slovákov. V desiatkach krajín, takmer na všetkých kontinentoch sveta.
Pán Ďuriš, ďakujeme, že ste súhlasili s rozhovorom pre týždenník Poredak. Naše dva národy (srbský a slovenský) spája stáročné priateľstvo. Čo je podľa Vás možné urobiť, aby sa spolupráca medzi našimi krajinami pozdvihla na ešte vyššiu úroveň?
Priateľstvo medzi slovenským a srbským národom je niečo veľmi cenné a túto hodnotu treba zachovať, chrániť a zveľaďovať. Existuje niekoľko úrovní tohto vzťahu, o ktorých môžeme diskutovať a kde je možné vzťahy zlepšiť. Vojvodina a ďalšie oblasti sú domovom početnej komunity Slovákov, ktorí tu žijú stáročia. V histórii bolo aj veľa osobností, ktoré žili s myšlienkou prehlbovania vzťahov slovanských národov. Formálne prebiehajú diplomatické styky, stretnutia zástupcov parlamentov či vládnych predstaviteľov. Tieto vzťahy môžu byť priateľské a dobré, čiastočne však môžu podliehať vonkajším vplyvom, napr. EÚ. Potom je to už o vlastenectve a odvahe našich predstaviteľov, či chcú zastupovať bruselské záujmy alebo slovenské záujmy a zlepšovanie bilaterálnych vzťahov. Veľké možnosti spolupráce vidím napr. v oblasti obrany proti nelegálnej migrácii, keďže „balkánska cesta“ ohrozuje nielen Balkán, ale aj strednú Európu. Aby sme spomenuli občiansku rovinu, na území Slovenska žijú a pracujú aj srbskí občania. A nesmiem zabudnúť ani na kultúrne podujatia, ktoré zobrazujú a upevňujú našu národnú identitu a ľudia sa prirodzene stretávajú, spoznávajú a nadväzujú bližšie vzťahy. V každej z týchto oblastí (a je ich viac) vidím veľký priestor na zlepšenie. A rád by som k tomu prispel, keďže Balkán považujem za (geopoliticky) dôležitý a môjmu osobne srdcu blízky.
Tomáš G. Masaryk a Milan Rastislav Štefánik boli veľkými priateľmi Srbov. Vytvorili projekt Slavija, slovanský štát, ktorý by zahŕňal Kráľovstvo Juhoslávie a Československo. Dá sa na týchto základoch v budúcnosti pracovať?
Milan Rastislav Štefánik je jeden z najväčších Slovákov v histórii, ktorý miloval svoj národ a dosiahol skutočne nevídané ciele. Spomínané plány môžu mať legitímny zmysel v danom období, ktoré bolo turbulentné a vznikalo a zanikalo mnoho štátnych útvarov. Dnes sme o sto rokov ďalej. S historickými skúsenosťami a svetom, ktorý sa technologicky a geopoliticky posunul. Ak by sme sa mali inšpirovať myšlienkou blízkosti a väčšej spolupráce, určite by som išiel cestou intenzívnejších bilaterálnych vzťahov. Na tie však musia mať niektorí väčšiu odvahu, keďže „západný vietor“ pôsobí. V rovine regionálnej a medzištátnej spolupráce to môže byť rozšírená Vyšehradská skupina (formát V4 plus) či Slavkovský formát (S3), ktorý by v prípade zmien mohol efektívne prepojiť strednú Európu s juhovýchodnú Európu, ktorá mnohokrát obhajovala identitu, a teda aj suverenitu nášho kontinentu či jednotlivých národov. Napriek malým rozdielom, ktoré prirodzene máme alebo nám sem implementovali silnejší, máme k sebe blízko. Je veľa príležitostí, ktoré by sme mali využiť.
Ako ste spokojný s výsledkami volieb do Európskeho parlamentu. Myslíte si, že dôjde k výrazným zmenám v oblasti politiky EÚ?
Očakával som tento výsledok, ako aj o niečo nižšiu podporu centristických strán. Na základe výsledkov volieb sa však výrazné zmeny očakávať nedajú. Posun podpory ľudí smerom k suverénnejším predstaviteľom je príliš pomalý a EÚ bude v tomto volebnom období viesť podobná skupina ľudí ako predtým. Skupina ľudí, ktorí patria do tábora progresívnej ľavice, hoci formálne sú členmi rôznych frakcií. Viackrát táto skupina prejavila snahu vymáhať od členských štátov viac kompetencií, presadiť centralizačnú politiku a „poučovať“ mnohé krajiny sveta, ak nezdieľajú ich pohľad na svet. Často som prekvapený, keď tí, ktorí najviac hovoria o slušnosti, tolerancii a demokracii, presadzujú tie najnedemokratickejšie a najnetolerantnejšie metódy. Vtedy sa ukazuje povaha a charakter ľudí. Dobrý príklad je postoj niektorých komisárov a europoslancov k mieru a vojne či netransparentné nákupy vakcín samotnej šéfky Európskej komisie. Toto sú momenty, ktoré si ľudia v Európe všimli. A ešte viac by si ich všimli, keby vplyvné médiá v Európe plnili funkciu plurality a vyváženosti informácií, nielen pozitívneho vykresľovania inštitúcií.
Nedávne atentáty na bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa a slovenského premiéra Roberta Fica otriasli celým svetom. Ako komentujete tieto udalosti a vidíte medzi nimi súvislosť?
Progresívna ľavica je v západnom svete čoraz násilnejšia. Svoju rétoriku síce balí do formulácií o slušnosti, právach a demokracii, no prirodzene v sebe nesie netoleranciu k odlišným názorom. A snaží sa ich potlačiť mediálnou blokádou, zámerným mlčaním alebo zvýrazňovaním určitých udalostí, dehumanizáciou oponentov, shadowbanmi a cenzúrou, využívaním trestného práva alebo zákazom diskusií. V takej atmosfére je prirodzeným dôsledkom, že sa ľudia na seba pozerajú ako na nepriateľov. A prívrženci progresívnej ľavice neváhajú použiť násilné metódy. Príklady vidíme po celom svete. V Kanade „vypli“ protesty kamionistov proti vláde. Francúzsko, Taliansko a Nemecko, kde neomarxisti a ľudia s prisťahovaleckým pôvodom útočia „molotovmi“ na chrámy, policajné stanice, sídla konzervatívnych strán a fyzicky napádajú ich predstaviteľov. Týmto radikálom často pomáhajú spriaznené médiá a politické sily, ktoré ich ticho podporujú a často nie sú schopné ani odsúdiť ich metódy. Progresívna ľavica má dnes „vojnové zmýšľanie“, čo súvisí aj s prebiehajúcou vojnou neďaleko nás. Chcú ju kŕmiť zbraňami, peniazmi a pokračovať v sankciách. A dvaja lídri, ktorí prežili pokus o atentát, hovoria o mieri a zastavení vojny. Toto môže byť motív. A obávam sa, že útoky na prominentov, ktorí chcú mier, budú pokračovať. Nech Boh ochraňuje všetkých predstaviteľov, ktorí milujú svoj národ a mier.
Zdá sa, že tlaky na Slovensko zo strany USA a liberálnej oligarchie sa stupňujú. Ako môže Slovensko odolávať týmto tlakom a zachovať si suverenitu štátu a národa?
Tento tlak je „štandardná súčasť života“ regiónov a krajín, ktoré sú geopoliticky dôležité pre záujmy veľmocí. Myslím si, že Srbsko zažíva tento tlak aj vďaka svojej zahraničnej politike a svojráznym postojom. Rozdiel je zrejme len v nástrojoch tohto vplyvu a v tom, že Srbsko nie je súčasť organizácií ako EÚ a NATO. Ako vieme, USA sú najsilnejší štát NATO. Niektorí by dokonca povedali, že NATO je v ich rukách. EÚ pod vedením Ursuly von der Leyenovej je pod vplyvom lobistických skupín. Len v EÚ je registrovaných viac ako 12 tisíc lobistických organizácií. A o tých neregistrovaných ani nehovoríme. Vidíme, akým spoločnostiam šéfka Komisie umožňuje zarábať na krízach posledných rokov. Na oplátku dostane „mediálnu ochranu“ od ľudí, ktorí vedia všetko o jej schopnostiach a škandáloch. Nejde teda o dvojité, trojité zovretie priestoru, ale je vytvorených oveľa viac kanálov, ktorými môže tento vplyv pôsobí. Geopoliticky je to pre veľmoc v zámorí veľmi pohodlná pozícia a je to fenomén, ktorý sa zintenzívni najmä vtedy, keď v Bielom dome vládnu tzv. warmongers, teda vojnoví štváči. Žiaľ, Srbsko má s týmto typom politiky skúsenosť. Dúfam, že nikto z nás už nebude musieť zažiť vojnu či bombardovanie. Existuje preto istá nádej, že ak Donald Trump vyhrá voľby, jeho administratíva sa zameria viac na vlastnú ekonomiku, mier a vyrovnanejší vzťah so svetom.
Ako vidíte budúcnosť Európskej únie?
EÚ môže prežiť a byť úspešná len ako organizácia suverénnych národov, kde budú rešpektované ich odlišnosti, identita, tradície, kultúra a vlastné záujmy. Kde je na prvom mieste ekonomická spolupráca a prosperita jednotlivých krajín. Ak budú EÚ viesť ľudia ako Ursula von der Leyen, ktorá chce všetkých podriadiť bruselskej byrokracii a jej nariadeniam, tak EÚ stratí vnútornú súdržnosť a vytvoria sa podmienky pre postupný štrukturálny rozpad. Brexit bol prvým príznakom. A aj keď Brusel hovorí, že EÚ je tu navždy, tak to samozrejme nie je pravda. Nič nie je navždy. Svet sa mení a nikdy nezostáva rovnaký. Progresívna ľavica sa však snaží blokovať slobodnú diskusiu o všetkých pre a proti, o tom, ako sa EÚ zmenila. Do vytvárania pozitívneho imidžu prúdia obrovské zdroje a okolitý svet to vidí. Preto ma neprekvapuje, že značná časť srbských občanov je skeptická voči vstupu do EÚ, keď vidia, ako je EÚ v súčasnosti riadená. Členstvo je vždy o slobodnom rozhodnutí. A to by sa malo robiť za prítomnosti všetkých informácií a zvážení všetkých rizík, výziev a príležitostí.
Aký je Váš pohľad na preskupovanie pravice v Európskom parlamente?
Volebný výsledok ukazuje, že pravicové sily v Európskom parlamente posilnili, no majú stále menšinu. A 25-ročná probruselská väčšina blokuje klasickej pravici prístup k funkciám v parlamente a výboroch. Viete si predstaviť, že by akákoľvek legitímne zvolená vláda blokovala prístup opozície k legálne alebo tradične daným funkciám? Koľko uznesení a odsúdení by prišlo od európskych inštitúcií? A práve to robí táto väčšina v Európskom parlamente. Naposledy tak blokovala frakciu Viktora Orbána, ale aj mnohé ďalšie. Na druhej strane, pravicové (vlastenecké, suverénne a konzervatívne) strany v EP sa dnes rozdelili na tri frakcie s rôznymi typmi vzťahov medzi nimi. Ak však chcú mať výraznejší vplyv, potrebujú lepšie výsledky a prekonať nezhody, ktoré medzi sebou majú. Progresívna ľavica sa k nim správa militantne a bezohľadne. Suverenisti preto musia postupovať rovnako sofistikovane a pragmaticky. Jedinou cestou je teda spojenie, ako aj nadviazanie vzťahov s podobnými stranami mimo EÚ.
Je čas na vytvorenie akejsi konzervatívnej aliancie v rámci Európy?
Konzervativizmus, ktorý je stále silný nielen v strednej a juhovýchodnej Európe, by mal tvoriť protiváhu extrémnemu progresivizmu a neomarxizmu, ktorý sa prostredníctvom médií, mimovládnych organizácií a mnohých univerzít snaží „ukradnúť“ mladú generáciu. Kým progresivisti vyťahujú tému potratov a eutanázie, konzervatívci chcú chrániť život. Kým progresivisti presadzujú „dúhovú“ ideológiu, konzervatívci považujú klasickú rodinu za ideál nevyhnutný pre výchovu novej generácie. Kým progresivisti prinášajú chaos bez hraníc, konzervatívci majú jasné a hmatateľné hodnoty, o ktoré sa ľudia môžu kedykoľvek oprieť. Zatiaľ čo progresivisti chcú zničiť identitu a urobiť všetko rovnaké (globalizovať), konzervatívci chránia svoje korene, kultúru a krajinu svojich predkov. A to všetko treba doplniť o ekonomickú a infraštruktúrnu podporu zo strany štátu, ktorý pomáha vlastným občanom. Toto je niekoľko základných ideí, ktoré môžu slúžiť pre objasnenie postojov a stavbu pilierov efektívnej a úspešnej konzervatívnej politiky. Zjednocovať konzervatívcov na medzinárodnej úrovni má určite zmysel, pretože v každom štáte budú pod tlakom a budú potrebovať podporu priateľov. V Srbsku a na Balkáne som videl veľa úžasných prejavov toho, aké to je držať sa svojich koreňov a hodnôt. Vidím ten kontrast, keďže som roky pôsobil aj v západných krajinách. Myslím si, že Srbsko a Balkán môžu byť inšpiráciou vo viacerých oblastiach. Preto si vzájomné priateľstvo a dobré vzťahy medzi našimi národmi veľmi vážim.
Zdroj: Poredak 37/2024, preložené
