GeoPolitika: „Čína uzatvára kruh kontroly nad vývozom cenných zdrojov“

Čínska vláda zaviedla sériu nových opatrení navrhnutých na sprísnenie kontroly nad základnými prírodnými zdrojmi používanými vo všetkom, od elektrických áut po veterné turbíny. V zozname, ktorý v sobotu zverejnila štátna rada krajiny, Peking vyhlásil, že tzv. kovy vzácnych zemín sú majetkom štátu a varujú, že „žiadna organizácia ani osoba nesmie zasahovať do zdrojov vzácnych zemín alebo ich ničiť,“ píše Politico.

Od 1. októbra, keď pravidlá vstúpia do platnosti, bude vláda viesť podrobnú databázu, ktorá zabezpečí kontrolu nad ťažbou, použitím a vývozom kovu. Čína v súčasnosti produkuje asi 60 percent svetových kovov vzácnych zemín  a je zdrojom asi 90 percent rafinovaných kovov vzácnych zemín na trhu.

Nevyhnutný zdroj

Kovy vzácnych zemín sú skupinou 17 chemických prvkov, ktoré v skutočnosti nie sú vzácne, ale je ťažké ich nájsť v potrebných koncentráciách a je ťažké ich spracovať, pretože rudy často obsahujú prirodzene sa vyskytujúce rádioaktívne materiály, ako je urán a tórium. Prvky sú široko používané v širokej škále produktov: od batérií a akumulátorov pre elektrické a hybridné automobily, výrobu počítačov, veterných turbín, automobilových katalyzátorov, televízorov, laserov, supravodičov až po vojenské zbrane. Niektoré zo vzácnych kovov sú potrebné na výrobu prúdových motorov, systémov navádzania rakiet, systémov protiraketovej obrany, satelitov a laserov. Napríklad chemický prvok lantán je potrebný na výrobu prístrojov na nočný prieskum.

Peking už zakázal export technológií na rafináciu vzácnych zemín a výrobu magnetov. V januári zakázala vývoz gália a germánia, po ktorých je v priemysle počítačových čipov veľký dopyt. Obavy, že Čína sa snaží získať kontrolu nad priemyslom a mohla by narušiť kľúčové technológie, dodávateľské reťazce pre automobilový priemysel a obnoviteľnú energiu, podnietili preteky o zvýšenie dodávok od alternatívnych dodávateľov.

USA a EÚ si uvedomujú svoju zraniteľnosť v súvislosti s týmto zdrojom

USA aj EÚ začali snahy o obstaranie vzácnych kovov doma aj v zahraničí, a to aj z Vietnamu, Brazílie a Austrálie. Pred rokom ohlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen výstavbu prvej veľkej rafinérie kovov vzácnych zemín mimo Ázie, ktorá sa nachádza v Estónsku.

Povedala, že tento krok „posilní odolnosť Európy a bezpečnosť dodávok“. Analýza Európskeho parlamentu z roku 2022 varuje, že nadmerné spoliehanie sa na monopolných dodávateľov je pre Európu veľkým rizikom. „EÚ dováža 93 percent horčíka z Číny, 98 percent boritanu z Turecka a 85 percent nióbu z Brazílie. Rusko vyrába 40 percent svetového paládia,“ uvádza sa v európskej správe.

Možno Vás bude zaujímať