GeoPolitika (7.časť) Čo stojí za Erdoganovou návštevou Egypta? Jedna krajina je v NATO, druhá v BRICS
- PRVÁ REAKCIA RUSKA A ČÍNYNA POVOLENIE USA ÚTOČIŤ RAKETAMI DLHÉHO DOLETU NA RUSKÉ ÚZEMIA - 18 novembra, 2024 14:55
- Kim Čong-un : Rastie nestabilita, v ktorej môže vypuknúť tretia svetová vojna - 18 novembra, 2024 09:16
- Sled udalostí po rozhodnutí amerického prezidenta Joea Bidena, ktorým dal Ukrajine povolenie použiť americké taktické balistické rakety hlboko na ruské územie: - 17 novembra, 2024 21:49
Nie je žiadnym tajomstvom, že Turecko vníma BRICS s veľkými sympatiami, ale aj to, že je iba malý predpoklad, že opustí NATO, v ktorom sa cíti relatívne “komfortne.” V skutočnosti Turecko, nech si niekto myslí čokoľvek – sleduje brilantne zahraničnú politiku využívajúcu všetky komparatívne výhody (geografia) a prefíkané a rozsiahle diplomatické skúsenosti z bohatej a búrlivej minulosti Osmanskej ríše. Ankara dnes berie každému to, čo vyhovuje jej národným záujmom, zatiaľ čo sa múdro vyhýba vtiahnutiu do konfrontácií vedených hlavnými globálnymi hráčmi. Ale čo Egypt?
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan navštívil v stredu Egypt a spolu so svojím egyptským náprotivkom Abdalom Fattáhom al-Sísím po rokoch napätia zahájil novú éru priateľstva a spolupráce medzi oboma regionálnymi mocnosťami. Bola to Erdoganova prvá návšteva krajiny po viac ako desaťročí mimoriadne zložitých a takmer nepriateľských vzťahov.
Pripomínam, že vzťahy medzi Ankarou a Káhirou sa prudko zhoršili v roku 2013 po zvrhnutí egyptského prezidenta Mohameda Mursího, ktorý sa dostal k moci vo vlne revolučných protestov známych ako “Arabská jar”, ktorá viedla k zvrhnutiu dlhoročného prezidenta Husního Mubaraka. Mursí bol hlavou egyptského radikálneho panislamistického moslimského bratstva, čo bolo úplne neprijateľné pre egyptskú armádu, ktorá sa v krajine tradične teší najvyššiemu rešpektu a dôvere. Preto pod vedením svojho maršala (súčasného prezidenta) Abdela Fattaha El-Sisiho uskutočnila vojenský prevrat a uväznila Mursího.
Erdogan však mal priateľské vzťahy s Mursím a vo svojej stratégii rozširovania tureckého regionálneho vplyvu sa vo veľkej miere spoliehal na spoluprácu s Egyptom pod jeho vládou. Koniec koncov, Egypt bol po stáročia pod vládou Osmanskej ríše, takže Erdogan mal ďalšie stimuly pre svoje ambície aj z tejto strany. Okrem iného v kontexte sýrskej revolúcie a pokusu o zvrhnutie prezidenta Baššára al-Assada protureckými opozičnými silami. Nakoniec sa Egypt postavil na stranu Assada s al-Sisim alebo, aspoň kvôli mieru v Lige arabských štátov, v ktorej hrajú “prvé husle”, sa Saudská Arábia správala neutrálne – nechcela zasahovať do samotnej sýrskej občianskej vojny.
Počas Sisiho vlády Káhira obvinila Ankaru zo zasahovania do vnútorných záležitostí arabských krajín a podpory islamistických organizácií.
Na škaredú minulosť sa teraz zabúda a vytvára sa strategické partnerstvo
Nech je to akokoľvek, táto stránka histórie Ankary a Káhiry sa teraz stala minulosťou. Mimoriadne zložitá a nebezpečná globálna a regionálna geopolitická situácia im už nedáva právo na vzájomné nepriateľstvo, ale práve naopak: núti ich, bez ohľadu na ideologické rozdiely, posilňovať porozumenie a spoluprácu vo všetkých sférach. Dokonca aj ten strategický. Geopolitika je predovšetkým ideológia vo svete, v ktorom žijeme, a tak to vždy bolo.
Najlepšie to dokazuje nedávna návšteva Erdogana v Káhire, pretože lídri oboch krajín podpísali v rovnakom období dohodu o vytvorení spoločnej organizácie – Rady pre strategickú spoluprácu, ktorá bude pracovať na rozvoji bilaterálnych vzťahov vo všetkých oblastiach.
Po bilaterálnych rozhovoroch a stretnutí oboch delegácií usporiadali obaja lídri spoločnú mediálnu konferenciu, počas ktorej Al-Sisi oznámil svoju návštevu Turecka už v apríli tohto roku, na ktorú ho pozval Erdogan, aby sa zúčastnil na navrhovanom prvom zasadnutí uvedenej Rady. Samozrejme, bude to jeho prvá návšteva krajiny od nástupu do funkcie po prezidentských voľbách v roku 2014 a predchádzajúcom spomínanom vojenskom zvrhnutí Mursího, ktorý zomrel v egyptskom väzení po odsúdení na doživotie.
Erdogan aj Al-Sisi uviedli, že chcú v najbližších rokoch zvýšiť vzájomný obchod zo súčasných 10 miliárd dolárov na 15 miliárd dolárov a hovorili o historických a kultúrnych väzbách, ktoré spájajú tieto dva národy (uviedla turecká tlačová agentúra). “Máme spoločnú históriu s Egyptom, ktorá siaha viac ako 1000 rokov dozadu a chceme rozvíjať vzťahy. Egypt má túžbu tak urobiť,” povedal Erdogan. Vedúci predstavitelia potom podpísali vyhlásenie o zriadení Rady pre strategickú spoluprácu medzi oboma štátmi.
Hospodárska spolupráca
Erdogan zdôraznil dôležitosť egyptských investícií do obranného sektora a vyjadril dôveru v úspešný rozvoj spoločných projektov, pričom zdôraznil dohodu o zvýšení obchodu medzi krajinami na 15 miliárd dolárov.
“Snažíme sa dostať vzťahy medzi Tureckom a Egyptom na vysokú úroveň. Táto návšteva bude zlomovým bodom v našich vzťahoch,” povedal Erdogan a vyjadril spokojnosť s tým, že v minulom roku študovalo v Turecku 22.000 egyptských študentov a oznámil plány na posilnenie väzieb v tejto oblasti, ako aj v sektore cestovného ruchu.
Palestínska otázka
Samozrejme, súčasná situácia v pásme Gazy nemohla zostať mimo centra rozhovorov medzi oboma štátnikmi. Vo svojom prejave sa Erdogan venoval aj otázke okupácie palestínskych území, keď povedal:
Viac ako 28 000 palestínskych bratov a sestier sa stalo mučeníkmi. (…) Napriek všetkým námietkam Netanjahuova vláda bezohľadne pokračuje vo svojej politike okupácie, ničenia a masového vraždenia. … Akékoľvek pokusy vyhnať ľudí z Gazy z ich územia sú pre nás neprijateľné. Sme pripravení spolupracovať s Egyptom na strednodobej obnove Gazy,” povedal turecký líder a dodal, že počas stretnutia sa diskutovalo aj o situácii v Líbyi, Sudáne a Somálsku. Zdôraznil svoju plnú podporu územnej celistvosti týchto krajín a svoje odhodlanie zintenzívniť kontakty s Egyptom v záujme mieru a bezpečnosti.
Egypt a Turecko sú veľké a strategicky dôležité krajiny
Konkrétne, rovnako ako všetky ostatné vážne a veľké krajiny (Egypt má 110 miliónov obyvateľov a Turecko má 85 miliónov obyvateľov), Egypt a Turecko už vnímajú nebezpečné tendencie a nové geopolitické reality na celom svete ale aj v regióne Blízkeho východu. Preto prvé kontakty, po úplne narušených vzťahoch opísaných vyššie, nasledovali takmer pred tromi rokmi, najprv na úrovni spravodajských komunít oboch krajín. Potom prišli diplomatické kontakty na nižších úrovniach a pred niekoľkými mesiacmi kontakty na úrovni ministrov zahraničných vecí, ktoré konečne vydláždili cestu pre nedávny samit.
Egyptsko-turecké strategické partnerstvo má veľkú perspektívu a mnohým sa môže zdať skľučujúce vzhľadom na ich územnú veľkosť a obrovský demografický potenciál, ale ešte viac vzhľadom na ich strategickú polohu. Stačí pripomenúť, že Egypt kontroluje Suezský prieplav ako kľúčové námorné spojenie medzi Európou a Áziou a že Turecko predstavuje pozemný most medzi Áziou a Európou a že kontroluje dva kľúčové prielivy, Bospor a Dardanely, medzi Čiernym a Stredozemným morom.
Jeden v NATO a druhý v BRICS
Je tiež dôležité zdôrazniť, že Turecko je plnoprávnym členom NATO a že Egypt je od nového roka plnoprávnym členom formátu BRICS, ktorý sa rýchlo presadzuje ako hlavný konkurent západnej nadvlády, t. j. skupiny G7.
Nie je žiadnym tajomstvom, že Turecko vníma BRICS s veľkými sympatiami, ale aj to, že je iba malá pravdepodobnosť, že opustí NATO, v ktorom sa cíti “komfortne.” V skutočnosti Turecko, nech si niekto myslí čokoľvek – sleduje brilantne zahraničnú politiku využívajúcu všetky komparatívne výhody (geografia) a prefíkané a rozsiahle diplomatické skúsenosti z bohatej a búrlivej minulosti Osmanskej ríše. Ankara dnes berie každému to, čo vyhovuje jej národným záujmom, zatiaľ čo sa múdro vyhýba vtiahnutiu do konfrontácií vedených hlavnými globálnymi hráčmi.
Viditeľnú a jasnú stratégiu Ankary už roky ostro kritizujú Washington aj Brusel. Turecko vnímajú za nespoľahlivého spojenca a partnera. Kritika prišla najmä po tom, ako sa Turecko nechcelo pripojiť k západným protiruským sankciám po začiatku Špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine koncom februára 2022, ale aj skôr – po nákupe ruských protilietadlových systémov S-300 Triumf napriek početným varovaniam a tlakom, aby tak nerobilo, a dokonca aj sankciám krajín NATO.
Všetky oči sveta sa teraz upierajú na Spojené štáty
To všetko spolu ukazuje, aké zložité sú súčasné globálne geopolitické procesy a ako dynamicky a dramaticky sa mení náš svet, ktorý už nikdy nebude ako predtým. To teraz uznávajú všetci najvplyvnejší západní analytici s prevládajúcim záverom, že konflikt medzi Západom a Ruskom bude dlhodobý.
To je dôvod, prečo sa v skutočnosti všetky oči sveta najviac zameriavajú na to, čo sa deje v USA, predovšetkým na prezidentské voľby 5. novembra, ktoré určia budúci vnútorný vzhľad a zahraničnopolitické smerovanie Spojených štátov, ktoré bude mať veľký vplyv na “zvyšok sveta”.
V skutočnosti sú to Spojené štáty, ktoré budú musieť urobiť kľúčový krok, ktorý rozhodne aj o ich osude. Toto už však súčasná Bidenova administratíva, ktorá čelí rastúcemu počtu výziev doma aj vo svete, ktoré si do značnej miery vyprovokovala – nie je schopná vyriešiť.
