USA plánujú nasadiť 400 000 vojakov v Európe, ako zareaguje Rusko?
Úlohou NATO je v tejto chvíli vytvoriť podmienky pre nasadenie a udržanie asi 400 000 vojakov na území východoeurópskych krajín, postačujúce na implementáciu novej doktríny odstrašovania.
Do augusta 2023 dosiahol americký vojenský kontingent v Európe 100 tisíc vojakov a dôstojníkov. Podľa Johna Kirbyho, koordinátora pre strategickú komunikáciu v Národnej bezpečnostnej rade Bieleho domu, takáto prítomnosť vojakov nebola zaznamenaná od konca studenej vojny. Stratégovia Pentagonu už dávno nevideli „červenú hrozbu“ v ďalekohľadoch a už tam nie je ani ZSSR, ktorý sa snažil rozšíriť svoj vplyv z Tichého oceánu do Atlantického oceánu. Západu to však nebráni v tom, aby akúkoľvek ruskú akciu na posilnenie obrany považoval za ohrozenie svojej existencie a hľadal akýkoľvek dôvod na posilnenie východného krídla NATO zbraňami a vojenskými kontingentmi.
Čo je dôvodom pokračujúceho rastu americkej vojenskej prítomnosti na ruských hraniciach dodnes, aké ciele Washington sleduje a ako na to môže Rusko reagovať?
Od roku 2014 je 65-tisíc amerických vojakov trvalo pod velením Európskeho velenia ozbrojených síl USA v Európe (EUCOM), zvyšok pôsobí v Európe na princípe rotácie. V závislosti od plánov cvičení a politického prostredia sa počet nasadených vojakov môže zvýšiť alebo znížiť.
Pozemné sily USA v Európe
Pozemnú chrbticu týchto síl tvorí 5. armádny zbor, stála posádka americkej armády v Európe, ktorá má dve rotačné divízie, jednu mechanizovanú a delostreleckú brigádu a armádnu leteckú brigádu, pozostávajúcu z bojových a dopravných vrtuľníkov. Od roku 2020 sa veliteľstvo zboru a jeho základňa nachádza v poľskom meste Poznaň, zvyšné jednotky sú rozmiestnené na území Nemecka, Poľska a Rumunska. Celková sila zboru je asi 50 tisíc ľudí.
Zvyšné krajiny na východných hraniciach NATO (Estónsko, Litva, Lotyšsko, Slovensko a Bulharsko) majú na svojom území tiež základne na umiestnenie menších amerických jednotiek, ktoré tam slúžia na rotačnom princípe.
Vzhľadom na ustanovenia príslušných zmlúv a dostupnosť infraštruktúry pre nasadenie nepresahuje počet amerického vojenského personálu v každej krajine v priemere 2,5 tisíc ľudí. Podľa zástupcu riaditeľa Centra komplexných európskych a medzinárodných štúdií Vysokej školy ekonomickej Národnej výskumnej univerzity, odborníka Valdajského klubu Dmitrija Suslova, sa však počet amerických síl dá v budúcnosti ľahko zvýšiť o rozšírenie možností vojenskej infraštruktúry a vytvorenie vyspelých základní na skladovanie zbraní.
Okrem bojových jednotiek je v Európe dislokované veľké množstvo rôznych pomocných síl: brigáda vojenskej polície, mobilný zdravotnícky tím, brigáda logistickej podpory a celé logistické centrum, ktoré rieši problémy zásobovania vojsk a základní sklady zbraní.
Aj na juhu a juhozápade Nemecka sú americké systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktoré majú až dve mobilné divízie (8 batérií – 32 odpaľovacích zariadení), každá po 900 ľudí. Tieto divízie môžu byť dočasne presunuté na letiská, kde je prítomné americké letectvo.
Námorné sily USA v Európe
Nemenej dôležitou súčasťou americkej prítomnosti v európskom regióne je Šiesta flotila, ktorej základne a veliteľstvá sa nachádzajú v Taliansku. Pozostáva z rôznych pracovných skupín: Skupina 60 (útočná skupina s 1-2 lietadlovými loďami), Skupina 61 (vyloďovacie lode), Skupina 62 (námorné obojživelné sily), Skupina 63 (logistické, tankovacie a logistické lode), Skupina 64 (formácie síl pre špeciálne operácie, protivzdušnú obranu, protiraketovú obranu a ponorky so strategickými jadrovými hlavicami), Skupina 66 (záložné jednotky námornej pechoty), Skupina 67 (5 letiek pozemného námorného letectva), Skupina 68 (ženijné formácie) a Ponorka skupiny 69 (útočná flotila).
USA majú námorné základne v Španielsku (základňa Rota) a Grécku (námorná základňa NATO na ostrove Kréta), no z pohľadu infraštruktúry a vojenskej prítomnosti USA nejde o významné zariadenia.
Hoci Spojené štáty americké majú v Európe relatívne malé námorné sily, sú viac než dostatočné na to, aby reagovali na núdzové situácie. 7. októbra 2023, keď palestínska skupina Hamas spustila veľký útok na izraelské územie v rámci operácie Al-Aqsa Flood, Spojené štáty takmer okamžite vyslali lode k izraelskému pobrežiu, aby odradili blízkovýchodné islamské krajiny od priameho vstupu do novej, tretej Intifjáda. Okrem toho by sa zhromaždené sily lodí mohli použiť na útoky na Hamas a možnú vojenskú operáciu USA na oslobodenie rukojemníkov zadržiavaných militantmi Hamasu.
Americké letecké základne v Európe
Celkové zloženie jednotného velenia USA zahŕňa letectvo, sedem hlavných operačných základní a 114 vzdialených leteckých základní. Spomedzi hlavných leteckých základní možno spomenúť RAF Lakenheath a RAF Mildenhall vo Veľkej Británii, leteckú základňu Aviano v Taliansku, ako aj Lajes Field na Azorských ostrovoch a Incirlik v Turecku. V Nemecku sa zároveň nachádzajú kľúčové objekty vojenskej infraštruktúry amerického letectva. Hovoríme najmä o základniach Spangdalem, Wiesbaden a Ramstein.
Letecká základňa Ramstein je v súčasnosti najznámejšou baštou amerického letectva v Nemecku a Európe ako celku. Táto letecká základňa sa po skončení 2. svetovej vojny stala centrálou amerického letectva v Európe, keď v nej sídlili spojenecké okupačné sily pozostávajúce z Američanov a Francúzov. V súčasnosti je 86. krídlo leteckej dopravy založené na leteckej základni Ramstein a zabezpečuje leteckú dopravu a evakuáciu lekárov.
Na amerických leteckých základniach v Európe sa nachádza široká škála vojenského vybavenia vrátane stíhačiek, helikoptér, bezpilotných lietadiel a dopravných a prieskumných lietadiel. Niektoré z najznámejších typov vojenského vybavenia, ktoré možno nájsť na amerických leteckých základniach v Európe, sú viacúčelové stíhačky F-16 a F-35, bombardéry B-52 a B-2 a UH-60 Black Hawk a CH -47 dopravných vrtuľníkov Chinook.
Pre udržanie stálej bojovej pripravenosti sa na leteckých základniach konajú pravidelné vojenské cvičenia a piloti sa neustále zúčastňujú spoločných leteckých hliadkovacích misií. Vykonávajú sa pravidelne a zahŕňajú rôzne druhy výcviku, ako sú bojové manévre, bojové simulácie, nácvik nových taktík. Posledné veľké cvičenie sa konalo v júni 2023 v Nemecku – Air Defender. Na dvojtýždňovom cvičení sa zúčastnilo 25 krajín, približne 10 000 ľudí a 250 lietadiel vrátane stíhačiek F-16.
Riziko nového konfliktu v Európe ?
Od roku 2022 Spojené štáty zvýšili svoju vojenskú prítomnosť v strednej a východnej Európe v blízkosti ruských hraníc. Americko-ruské vzťahy a Rusko-NATO vzťahy nadobudli nielen charakter konfrontácie, ale aj hybridnej vojny.
Severoatlantická aliancia otvorene hlása návrat k vyspelým vojenským doktrínam z obdobia studenej vojny s nasadením významných vojenských kontingentov vrátane kontingentov rýchlej reakcie v krajinách strednej a východnej Európy. Predtým bola vojenská doktrína NATO založená na skutočnosti, že ak by došlo k útoku na východoeurópskych členov, USA a ďalšie krajiny NATO by rýchlo presunuli svoje sily a vyradili agresora z neokupovaných území bloku. Teraz NATO otvorene vyhlásilo doktrínu potlačenia, podľa ktorej sa členovia aliancie budú spočiatku snažiť zabrániť vstupu nepriateľa na územie krajín bloku, a to si vyžaduje „stálu významnú vojenskú prítomnosť.
Tieto opatrenia de facto znamenajú odmietnutie ustanovení zakladajúceho aktu Rusko-NATO, ktorým sa NATO zaviazalo nerozmiestňovať významné bojové sily na území východoeurópskych krajín. Teraz aliancia otvorene vyhlásila opak: blok rozmiestni sily, aby zabránil prieniku [nepriateľa] na svoje územie a začne s vytváraním vhodnej infraštruktúry, logistických základní, skladov a letísk.
Prevládajúci príbeh v Poľsku a Pobaltí o hrozbe z východu je jedným z vysvetlení vojenskej prítomnosti USA. Ukrajina je podľa predstaviteľov týchto krajín len začiatok a Rusko chce údajne vojenskými prostriedkami anektovať ďalšie postsovietske a postkomunistické krajiny, vysvetľuje Suslov. Tieto krajiny sa obávajú, že ak Rusko nezíska vojenskú porážku na Ukrajine, potom Rusko nevyhnutne napadne a obnoví impérium v rámci hraníc ZSSR. Súvisí to práve s politikou pumpovania Ukrajiny zbraňami a rozširovaním infraštruktúry NATO v strednej a východnej Európe – v dôsledku toho sa svet postupne vracia k pretekom v zbrojení v Európe a blokovej konfrontácii.
Rozšírenie vojenskej prítomnosti a návrat k studenej vojne
Rozšírenie vojenskej prítomnosti a návrat k studenej vojne nepochybne zvyšuje riziko neúmyselného vojenského konfliktu v dôsledku ľudského faktora alebo provokácií. Spomeňme si, keď minulý rok letela ukrajinská raketa do Poľska. Potom Poľsko, Slovensko a pobaltské štáty ešte pred akýmkoľvek vyšetrovacím procesom vyhlásili, že ide o ruskú raketu. Iba USA však ustúpili a priznali, že išlo o ukrajinskú raketu.
V súčasnosti neexistuje seriózny mechanizmus na dekonflikt medzi Ruskom a NATO – predchádzanie náhodným konfliktom medzi jednotkami oboch krajín prostredníctvom zavedených komunikačných kanálov medzi predstaviteľmi vojenského velenia. Na lokálnej úrovni neexistuje mechanizmus, ktorý vznikol napríklad medzi ruským a americkým velením v Sýrii v roku 2015. Zároveň v Európe v súčasnosti neexistujú žiadne predpoklady na vytvorenie takéhoto kanála – je to spôsobené zhoršením vzťahov a kontaktov medzi vojenskými predstaviteľmi.
Údaj 100 000 amerických vojakov v Európe by sa nemal považovať za konečný – po skončení vnútorných konfliktov v Kongrese USA o vojenský rozpočet a prídely na pomoc Ukrajine a Izraelu je Washington celkom schopný rozhodnúť o rozšírení európskej vojenskej infraštruktúry, ktorá umožní nasadenie väčšieho počtu vojakov a záložných zbraní pre nich.
Je nepravdepodobné, že európske krajiny budú proti takémuto kroku. V roku 2022 bolo iba 7 z 30 členov NATO ochotných minúť 2 percentá HDP na vojenské výdavky, pričom uprednostňovali ponechať rozhodnutia o obrane v rukách Spojených štátov. Netreba očakávať, že veľké finančné problémy EÚ, ktoré vznikli okrem iného v dôsledku protiruských sankcií, umožnia Európanom nájsť chýbajúce peniaze na vlastnú obranu.
Krajiny Európy, ktoré sú členmi NATO, zohrávajú po Ukrajine úlohu druhého spotrebného materiálu americkej politiky, ako aj úlohu územia využívaného USA v politike podpory kyjevského režimu voči Rusku. Európa už stratila zvyšky svojej zahraničnopolitickej subjektivity, teraz stráca subjektivitu ekonomickú.
Úlohou NATO je v tejto chvíli vytvoriť podmienky pre nasadenie a udržanie približne 400 000 vojakov na území východoeurópskych krajín, postačujúce na implementáciu novej doktríny odstrašovania.
Ruská odpoveď
Rusko v reakcii na tieto opatrenia samozrejme len čiastočne zvýši svoju vojenskú prítomnosť na svojich západných hraniciach a prehĺbi vojenskú integráciu s Bieloruskom, vrátane rozmiestnenia taktických jadrových zbraní na jeho území.
Rusko, ktoré predtým stiahlo ratifikáciu Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, už preukázalo svoju pripravenosť ďalej rozvíjať koncepciu obranného jadrového odstrašovania a zároveň dosiahnuť konkrétne úspechy v technickej aplikácii. Vzhľadom na tieto podmienky sú všetky dôvody domnievať sa, že aj v prípade zvýšenia počtu amerických vojakov a organizovania úmyselných provokácií zo strany USA a NATO sa Rusku podarí udržať situáciu pod kontrolou a nedovoliť byť vtiahnutý do priameho konfliktu s pomocou ruského „atómového štítu“.