46 rokov od dosiahnutia severného pólu Sovietskym jadrovým ľadoborcom. Zrady zo Západu boli aj vtedy…
Severný pól je najsevernejšie miesto na zemeguli. Tvorí ho iba ľad, priamo pod ním sa nenachádza žiadna pevnina. Možno ho preto dosiahnuť aj loďou – ľadoborcom, ktorá dokáže rozbiť ľadový pancier.
Sovietsky jadrový ľadoborec Arktika dosiahol 17. augusta 1977 po prvý raz v histórii plavby severný pól.
Sovietsky ľadoborec Arktika bol navrhnutý na základe skúseností s prvým jadrovým sovietskym ľadoborcom menom Lenin z roku 1957. Arktiku s dvoma jadrovými reaktormi s výkonom 171 MW, ktoré vyrábali paru pre pohon turbín s lodnými skrutkami s celkovým výkonom 52.800 kW, postavili v lodeniciach vo vtedajšom Leningrade (dnes Petrohrad). Do prevádzky bola loď odovzdaná v roku 1975.
Na svoju cestu na severný pól sa Arktika vydala 9. augusta 1977 z prístavu v Murmansku. Na expedícii sa zúčastnila aj skupina vedcov. Ľadoborec prekročil 85. stupeň severnej zemepisnej šírky 15. augusta toho roku. Razil si cestu trojmetrovým ľadovým pancierom tak úspešne, že kapitán mohol svoju družinu pohostiť šampanským a kaviárom už o dva dni. Malá slávnosť sa nezaobišla bez vztýčenia sovietskej vlajky. Do mora bola vhodená kovová plaketa so štátnym znakom Sovietskeho zväzu. Dosadla na dno v hĺbke 4000 metrov. V októbri 1977 dostala posádka ľadoborca (okolo 200 ľudí) štátne vyznamenania.
Zrada Západu počas plavby sovietskych meteorológov
Západ, ktorý porušil medzinárodnú zmluvu, prestal počas cesty lode s jadrovým pohonom vysielať meteorologické údaje zo všetkých polárnych staníc v Grónsku, kanadskej a americkej Arktíde.
Sovietskym meteorológom pomohlo polárne letectvo so sídlom na súostroví Severná Zem a Zem Františka Jozefa.
Expedícia „Arktika“ pod vlajkou ZSSR sa stala senzáciou, ktorá umožnila predĺžiť obdobie plavby v Severnom ľadovom oceáne po najkratších trasách.
