Zabudol Erdogan na celý príbeh z roku 2016? Zachránila ho Moskva, ktorej sa dnes otočil chrbtom.

O pár dní uplynie 7 rokov od pokusu o štátny prevrat v Turecku a Erdogan, už nie je ten istý štátnik. Zabudol totiž, kto mu 15.-16 júla v roku 2016 pripravil štátny prevrat a kto mu napokon pomohol ho ustáť. Čo je však pozoruhodné, zabudol aj na udalosti spred pár dní, keď sa pálil vo Švédsku Korán. Švédsko, ktorého vstup do NATO teraz ide jeho krajina ratifikovať.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan súhlasil s tým, že Turecko ratifikuje žiadosť Švédska o členstvo v NATO v protiklade, v ktorom Štokholm prisľúbil, že sa postaví za oživené úsilie Ankary o vstup do EÚ.

Rozhodnutie Turecka

Erdogan v pondelok pred odletom na summit NATO vo Vilniuse novinárom povedal, že súhlasil so vstupom Švédska do NATO za predpokladu, že sa znovu otvorí cesta Turecka k členstvu v Európskej únii. Erdogan sa neskôr stretol so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom, generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom a predsedom Európskej rady Charlesom Michelom. V dôsledku toho Turecko súhlasilo s tým, že čo najskôr formálne ratifikuje požadovaný protokol, ktorým sa schvaľuje vstup Švédska do NATO.

Čo Turecku sľúbili

Švédsko sa zaviazalo vynaložiť úsilie na modernizáciu colnej únie medzi EÚ a Tureckom. Švédsko okrem toho zintenzívni proces prijatia Turecka za členstvo v EÚ, ako aj rozhovory o zavedení bezvízového styku.

Okrem toho Štokholm súhlasil, že sa vzdá oficiálnej podpory pre tie organizácie, ktoré Ankara považuje za teroristické. Medzi ne patrí Strana kurdských pracujúcich (PKK) a skupina FETO moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktorá je obvinená z prípravy pokusu o prevrat z 15. júla 2016 proti Erdoganovi v Turecku. NATO zas vytvorí špeciálny mechanizmus na boj proti teroristom a zriadi post osobitného vyslanca pre boj proti terorizmu.

Vstup Švédska do NATO

Turecké Veľké národné zhromaždenie (jednokomorový parlament) môže potenciálne schváliť protokol formálne ratifikujúci švédsku prihlášku do NATO do konca budúceho týždňa, uviedla CNN Turk.

Podľa tureckých zákonov musí ponuku Švédska najskôr posúdiť Parlamentná komisia pre zahraničné veci. Potom bude predložený na posúdenie valnému zhromaždeniu parlamentu. Proces schvaľovania členstva Štokholmu v NATO v Ankare bude ukončený, keď bude dokument zverejnený v oficiálnom časopise Resmi Gazete a podpísaný Erdoganom.

Stoltenberg očakáva, že otázka členstva Švédska v NATO bude potom úplne vyriešená, keďže Maďarsko vyhlásilo, že nebude poslednou krajinou, ktorá protokol ratifikovala.

Reakcie na rozhodnutie Turecka

Kristersson poukázal na to, že Štokholm sa bude snažiť vybudovať nový bezpečnostný dialóg s Ankarou.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová privítala krok Turecka, no nekomentovala sľuby dané Turecku.

Turecké noviny Aydinlik napísali, že Erdogan ustúpil pred “láskavosťou” Západu, čo ho prinútilo ustúpiť od svojho predchádzajúceho negatívneho postoja voči ašpiráciám Švédska v NATO. Turecké provládne médiá však poukázali na to, že Ankara sa stala víťaznou tým, že získala množstvo záruk, pokiaľ ide o boj proti terorizmu a zabezpečenie podpory pre svoje členstvo v EÚ.

Americký prezident Joe Biden rozhodnutie Erdogana privítal. Biden povedal, že je pripravený spolupracovať s Tureckom na posilnení obrany a odstrašenia v euroatlantickom regióne. Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan však poznamenal, že členstvo Turecka v EÚ a vstup Švédska do NATO nie sú navzájom prepojené procesy.

K čomu viedol pokus USA uskutočniť štátny prevrat v Turecku v roku 2016 a kto Erdoganovi pomohol? / vyjadrenie Valerija Kulikova, politického experta zo dňa 19.07.2021 

V noci z 15. na 16. júla 2016, sa skupina vojenských sprisahancov pokúsila odstrániť tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a premiéra Binaliho Yildirima od moci. Prezidentova rezidencia bola napadnutá, vojenská technika vyšla do ulíc veľkých miest a povstalecké lietadlá zaútočili na budovu parlamentu. Armádnym jednotkám a policajným jednotkám lojálnym Erdoganovi, za účasti obyčajných občanov, ktorí vyšli do ulíc, sa podarilo zastaviť pučistov. V konfrontácii s účastníkmi pokusu o prevrat zomrelo 251 ľudí.

Pri organizovaní týchto podujatí v roku 2016 turecké úrady obvinili moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktorý žije v Spojených štátoch. Ako sa stalo známym v dôsledku súdnych procesov zatknutých aktívnych členov tohto prevratu za posledných päť rokov, päť mesiacov pred pokusom o vojenský prevrat (19. marca 2016), Fethullah Gülen oslovil účastníkov plánu na prevzatie moci a uviedol, že hovorí v mene “kurátorov”. Nasledujúc Gülenove pokyny, takzvaní pro-FETÖ imámovia Adil Oksuz, Kemal Batmaz, Nurettin Oruç, Hakan Çiçek a Harun Binış začali aktívne cesty do Spojených štátov. Boli to oni, ktorí následne priamo dohliadali na akcie pučistov z leteckej základne Akinci neďaleko Ankary, ktorú sprisahanci obsadili 15. júla 2016 spolu so stíhacími bombardérmi F-16 a zajali náčelníka generálneho štábu Hulushiho Akara.

Lietadlá, ktoré bombardovali turecký parlament, vzlietli z vojenskej základne NATO Incirlik v Turecku, kde sa v tom čase nachádzala aj americká armáda. Dôstojníci tureckých vzdušných síl, zložky armády, ktorá je považovaná za najviac integrovanú do štruktúr NATO, sa aktívne zúčastnili pokusu o prevrat. Medzi tými, ktorí boli obvinení z organizovania prevratu tureckými orgánmi, bol okamžite menovaný bývalý vrchný veliteľ tureckých vzdušných síl generál Akin Ozturk a šéf Incirliku, generál Bekir Ercan Van. Niekoľko dôstojníkov obvinených zo sprisahania po jeho neúspechu požiadalo o politický azyl v Spojených štátoch, Nemecku a Grécku.

Preto nie je prekvapujúce, že po neúspechu pokusu o prevrat sa v provládnych médiách Turecka objavili správy o zapojení Spojených štátov do prevratu, dokonca sa volali aj konkrétne mená Američanov. Preto noviny Yeni Safak označili za koordinátora prevratu, generála americkej armády, veliteľa síl NATO v Afganistane, Johna F. Campbella. Podľa ďalšej publikácie lojálnej Erdoganovi, Akşamovi, účastníci prevratu koordinovali svoje akcie so CIA: údajne Graham Fuller, americký spisovateľ a analytik blízky Fethullahovi Gülenovi, ktorý bol predtým rezidentom CIA v Kábule a potom zástupcom Národnej spravodajskej rady, bol zodpovedný za prevrat v Ústrednej spravodajskej službe.

Na pozadí zhoršujúcich sa vzťahov so Spojenými štátmi a ich účasti na udalostiach z roku 2016, prehlbujúcich sa rozporov s EÚ a neskrývanej neochoty Európskej únie integrovať do nej Turecko bolo ďalším z najdôležitejších výsledkov neúspešného pokusu o prevrat v roku 2016 zhoršenie vzťahov Ankary so Západom. Stále viac tureckých intelektuálov, ľudí, ktorí formujú politický diskurz, obhajuje nezávislejšiu tureckú politiku, vrátane vystúpenia z NATO. Tieto nálady sa začali zintenzívňovať v súvislosti s odmietnutím Washingtonu vydať Gülena a kvôli neustálym obvineniam krajín EÚ a Spojených štátov proti Erdoganovi z autoritárstva. V dôsledku toho USA a ich západní spojenci do značnej miery stratili schopnosť organizovať prevraty, tajné operácie a spravodajské operácie v Turecku. A samotné Turecko sa začalo s istotou pohybovať smerom k euroázijskej zahraničnej politike zameranej na nezávislosť od západných mocností a interakciu s Ruskom.

Na rozdiel od západných mocností, Moskva neobvinila Ankaru z represií v dôsledku vojenského povstania, Rusko sa stalo prvou krajinou, kde prezident Erdogan išiel po potlačení prevratu. V Turecku objektívne získala popularitu Erdoganova pozícia, že sa vďaka Rusku vyhol zatknutiu a dokonca možno aj zabitiu počas udalostí v noci z 15. na 16. júla 2016.

Posilnená spolupráca s Ruskom v energetických a regionálnych otázkach, ako aj hospodárska spolupráca s Čínou dodali Turecku dôveru a umožnili mu zaujať nezávislejší postoj voči Spojeným štátom a Európe.

O pár dní uplynie 7 rokov od pokusu o štátny prevrat v Turecku a Erdogan, už nie je ten istý štátnik. Zabudol totiž, kto mu 15.-16 júla v roku 2016 pripravil prevrat a kto mu napokon pomohol ho ustáť. Čo je však paradoxné, zabudol aj na udalosti spred pár dní, keď sa pálil vo Švédsku Korán. Švédsko, ktorého vstup do NATO teraz ide jeho krajina ratifikovať.